Juraj Draxler
The Economist: Ako slepá viera v trh viedla ku kríze
Analýzy kapitalizmu na stránkach Financial Times a The Economist.
Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Analýzy kapitalizmu na stránkach Financial Times a The Economist.
Krízu takéhoto charakteru nemožno presne predpovedať v zmysle: "svetové hospodárstvo sa začne rúcať v januári, dno dosiahne v decembri, mierne oživenie bude v júni ďalšieho roka". To sa jednoducho nedá, kríza nie je fyzikálny úkaz. Chytrí ľudia už ale dávno poukazovali na tri veci:
Úprimne povedané, americké zvládanie krízy je asi také efektívne, ako politika, ktorá k tej kríze viedla. Americká vláda sa napríklad dlhodobo vzpierala prevzatiu bánk, len aby bolo zachránené vlastníctvo akcionárov.
K nedávnemu článku plnému odkazov na zaujímavé čítanie o kríze pridávam odkazy na dva články v dnešnom Financial Times. Ak chcete v skratke vedieť, čo bolo zhnité v bankovom systéme, tieto dva články to vystihujú dokonale.
Ďalšie klišé, ktoré je dnes v určitých kruhoch mimoriadne populárne. V rôznych variáciách.
O tom, ako slovenskej politickej diskusii dominujú klišé, som už písal. To hore uvedené sa používa veľmi často.
Keď človek sleduje dianie na finančných trhoch povrchne, môže mať dojem, že jediní, kto sa tam vyskytuje, sú dobre platení blázni s vypleštenými očami, predávkovaní amfetamínom. Šaškujú na CNBC s komentármi ohľadne vývoja trhu, ktoré implicitne často popierajú logiku a to, čo vieme o štatistike a pravdepodobnosti.
V angličtine sa toto spojenie väčšinou používa na označenie nejakého zoskupenia mimo akademickej sféry, ktoré má za cieľ produkovať intelektuálne riešenia vedeckými metódami. Kým iné voľné označenie, „výskumný inštitút, sa používa pre entity, ktoré robia hocijaký výskum, aj základný, pri think tankoch ide o výskum, kde projekt má priameho zadávateľa a cieľom je nejaký konkrétny výstup.
Pár slov o sofistikovanosti v ekonómii a odkaz na výborný komentár vo Financial Times.
Tropické krajiny majú ekonomiky len málo podobné tej európskej či severoamerickej. Zároveň majú vysokú mieru korupcie a málo úspešné reprezentatívne formy vlády.
...i ostatných ľudí so záujmom vidieť trochu pod prsty tým, ktorí sa vám s argumentami podporenými štatistikou a grafmi snažia niečo predať, alebo za vás investovať peniaze.
Pre tých, ktorí sa zaoberajú čo len čiastkovo globálnymi financiami to nie je nijaké tajomstvo. Faktom však je, že veľa ľudí verí rôznym mýtom o supervýkonnej americkej ekonomike, ktoré, pochopiteľne, podporujú aj americkí predstavitelia.
V roku 2002 som publikoval v týždenníku Slovo nasledujúci komentár na tému dokážeme sa vyrovnať s nezamestnanosťou?
Ekonómia nie je veda o počítaní peňazí, ako si mnohí myslia. Ekonomické myslenie je spôsob uvažovania o využívaní zdrojov. O tom, ako s nejakým množstvom prostriedkov niečo vytvoriť.
Minulým príspevkom som považoval tému sociálny štát za aspoň načas uzavretú, ale ...
Diskusie ohľadne sociálneho štátu (teda poskytovania verejných statkov v oblasti zdravotníctva, zabezpečenia v období staroby či počas nezamestnanosti, a v širšej definícii aj poskytovania vzdelávania) sú veľmi často zbytočne zmätočné, a to kvôli dvom veciam. Po prvé, ľudia si z takýchto čŕt verejného života urobia akési pozitívne alebo negatívne fetiše, a nie sú ochotní sa baviť o tom, ako veci vlastne fungujú. Podstatné pre nich je, že majú hocijaké výrazy, ktorým ktosi dal priateľský alebo nepriateľský obsah, a môžu sa zapojiť do hádzania blata na protivníkov vo verejnej aréne. Po druhé, pochopenie logiky fungovania sociálneho štátu si žiada osvojenie základných princípov ekonomického myslenia, čo niekedy býva problém.
Tento článok by pokojne mohol byť o geniálnych manažérskych mozgoch. Nemám na mysli celebrity ako Bill Gates či Peter Drucker, ale skôr hlbokých inovátorov základných manažérskych procesov, ako bol štatistik W. Edwards Demming, či Robert McNamara a ostatní “whiz kids” z jeho skupiny z Harvardu. O kope slávnych ekonómov od Kuznetsa, cez Galbraitha, až po Solowa. Mohol by byť o skvelých univerzitách, špičkových firmách. To všetko Štáty mali a majú. Ale o tom článok nebude. Bude skôr diskusným príspevkom k lacným mýtom o tom, ako USA majú “lepšiu ekonomiku” ako Európa.
Nastáva v Európe konečne hospodárske oživenie? Za posledné mesiace vykazuje eurozóna opäť mierny rast a zatiaľ nenastáva očakávané významnejšie spomalenie v Británii. Pokračuje rast v nových členských krajinách. V skutočnosti sú však odborníci pri pohľade na makročísla skôr skeptickí. Hospodársky rast ťahá export, predovšetkým do Číny. Domáci dopyt, najmä vo veľkých ekonomikách eurozóny, stagnuje. Navyše: pokračuje trend presúvania práce mimo Európu a tento je ešte urýchlený snahami veľkých firiem o znižovanie firemných dlhov, kvôli rastúcim úrokovým sadzbám. A, ako povedal v decembri pre Financial Times viceprezident Európskej centrálnej banky Lucas Papademos, výskum ECB ukazuje, že v eurozóne je z hľadiska inflácie bezpečná nezamestnanosť nad 8 percent. Pri poklese pod túto hranicou ECB hospodársky vývoj priškrtí cez limitvanie peňažnej zásoby. Au.