reklama

Český zázrak

Je zaujímavé sledovať, ako sa Česi postupne dostali z marazmu 90-tych rokov. Vtedy boli médiá posadnuté honbami na čarodejnice („komunistov, eštébákov a prisluhovačov“, pričom do poslednej kategórie spadal podľa potreby prakticky hocikto). Hospodárstvo bolo poznamenané nástupom šikovných drancovačov. V roku 1996 som sa v Prahe zúčastnil veľkej party pre riaditeľov dvesto najväčších českých podnikov. Potom som trochu sledoval ich osudy. Väčšina z vtedajších vychvaľovaných kapitánov priemyslu do konca desaťročia už nebola vo svojich funkciách, mnohí boli vyšetrovaní pre podvody alebo priamo vo väzení. Kultúra čiastočne v rozklade: točili sa takmer výhradne veľmi pofidérne filmy a vydávaniu kníh dominovali rôzne slabé romány či príručky k zarábaniu peňazí.Dnes je človek Čechami príjemne prekvapený.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

 

Krásne sa rozvinula občianska spoločnosť. Existuje kopa spolkov a mimovládnych organizácií s bohatou činnosťou. Od ochrancov životného prostredia po mimovládky venujúce sa domácemu násiliu. Evidentne to nie sú len skupiny vytvorené v štýle „keď už tí Američania a západní Európania ponúkajú nejaké peniaze na aktivity, tak dačo dajme dokopy". Nejde o organizovanie seminárov či vydávanie správ kopírujúcich nejaké bežné formáty. Akonáhle sa začne vynárať nejaký spoločenský problém, mimovládky, často v spolupráci so štátnymi štruktúrami, zareagujú. Dobrým príkladom je dramatický nárast zadľženia domácností za posledný rok, ktorý v občianskej spoločnosti ihneď vyvolal aktivitu - mapovanie stavu, upozorňovanie na problém, tlačenie na riešenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slušne sa darí priemyslu. Česi sú rekordmani strednej a východnej Európy v priťahovaní zahraničných investícií. Ale nielen to. Tieto ďalej ťahajú domácu výrobu i výskum a vývoj, pretože veľa subdodávok robia flexibilné domáce firmy. To je rozdiel oproti Slovensku, kde subdodávky sú často zase robené len pobočkami zahraničných firiem, veľmi dobrým príkladom je automobilový priemysel.

Česi produkujú veľa technických inovácií. V rôznych oblastiach a odboroch. Malé firmy dokážu vyvíjať zaujímavé strojárske výrobky. Vedecké ústavy šikovne rozvíjajú okrem základného i aplikovaný výskum. Opäť rozdiel oproti Slovensku, kde sa mimo akademickej pôdy vo väčšom meradle robí akurát tak vývoj softvéru. V tej akademickej sfére silne prevláda základný výskum, ktorý na európskej kvalitatívnej úrovni dokáže ešte robiť zopár pracovísk. A medzitým už takmer nič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Porevolučné časy" charakterizovala vlna libertariánskeho populizmu zhrnutého do vety „trh všetko vyrieši". Domáca i svetová tlač tlieskala experimentom ako „kupónová privatizácia". Tá mala všetky ingrediencie príťažlivosti pre ľudí s päťsekundovým vnímaním: všetci údajne štartujú z rovnakých pozícií, rýchlo sa vybuduje kapitálový trh. V polovici dekády mala pražská burza na ulici vedľa Václaváku veľký elektronický informačný panel, pred ktorý si ľudia chodili kontrolovať stav svojich akcií.

Dnes ho tam už nenájdete. A Financial Times či The Economist dnes už o „kupónke" píšu ako o dosť naivnom experimente. Získali na ňom tí, ktorí boli zorganizovaní v sieťach s prístupom k politickým a právnym informáciám, ktoré iní nemali. Nakoniec takíto domáci „insideri" skončili s podnikmi s veľkou účtovnou hodnotou, zároveň sa však pri bojoch o kontrolu dosť zadľžili, častokrát nemali schopnosti či záujem podnik viesť - ani nemuseli, už len predaj strojov či pozemkov im prieniesol pekný zisk, ktorý vyviedli mimo štruktúr spoločnosti do vlastného vrecka a z podnikov sa vypoklonkovali. Plzeňská škodovka, kopřivnická Tatra, brnenský Zetor a mnohé ďalšie svetoznáme značky zapadali prachom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mnohé výroby sa oživiť nepodarilo, ale dnes už hospodárstvo opäť slušne napreduje. Vznikajú nové značky s obrovskou reputáciou. Vo finančnej sfére dokázali domáci manažéri dať dokopy také zaujímavé projekty ako Home Credit, v hi-tech odvetviach je popri mnohých iných projektoch žiarivým príkladom brnenský Grisoft, dnes jeden z hlavných svetových hráčov na poli antivírových programov.

Ale na druhej strane nájdete aj kopu malých dielničiek vyrábajúcich drevené hračky či bytové doplnky. Šikovná manuálna práca podporená dobrým marketingom a podporou štátnych štruktúr (pomoc českých zastipiteľských úradov domácim podnikateľom pri kontaktoch v zahraničí sa so slovenskou situáciou nedá ani porovnať). A nemusíte si robiť starosti, ako zamestnať šikovných sústružníkov či šičky, nemusíte ponúkať drahé rekvalifikačné kurzy - oni sa totiž zamestnať dajú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konečne sa trochu stabilizovala politická sféra. Oproti Slovensku v Česku existovali dosť sofistikované korupčné štruktúry, s politikmi rozsiahlejšie napojenými na veľmi pochybné podnikateľské štruktúry či priamo organizovaný zločin. A na druhej strane sa do čela strán príliš často dostávali vyslovene populistické postavičky.

To do veľkej miery stále funguje, ale dnes už má každá strana vo vedení aj veľmi manažérsky aj intelektuálne schopných ľudí. ODS má síce na čele Topolánka, ale vo vedení i Pavla Béma. Alebo poďme na úplne opačnú stranu: KSČM má dnes niekoľko veľmi schopných lídrov. Jiří Dolejš dokáže o ekonomickej problematike ale i o marxizme debatovať na úrovni, o ktorej napríklad slovenskí neobolševici v časopise Slovo môžu iba snívať. A pri nedávnom konflikte odborov s vedením mladoboleslavskej škodovky bola radosť počúvať českých odborárov. Odbornými argumentami často hravo v televíznych štúdiách predčili dogmatikov z bankovej sféry, vystupovaním a politickým manévrovaním boli tiež na tej najlepšej možnej úrovni.

Zvlášť poteší rozmach kultúry. Česi vydávajú kopu dobrej prekladovej i domácej odbornej literatúry. Krásna literatúra ešte na skutočnú renesanciu čaká. Ale napríklad vo filmovej sfére to už pekne kvasí. Filmy nemajú síce tu jednotnú a špecifickú poetiku starej školy, ale rozhodne začínajú byť dosť zaujímavé.

Verejná diskusia začína byť podporovaná kvalitnou mediálnou prácou. Trh síce z veľkej časti ovláda bulvár (denníky ako Blesk, Šíp atď.) alebo polobulvár v politickej časti denníkov ako MF DNES či Lidové noviny. Ale aj tým dvom posledným sa nedá uprieť inak dosť profesionálne spravodajstvo a človek má na výber navyše aj vcelku dosť dobré Právo či ešte kvalitnejšie Hospodářské noviny. Česká televízia sa vypracovala na skvelú úroveň, pre mňa osobne je to dokonca najkvalitnejšia televízia na svete.

České univerzity si stále udržiavajú slušnú úroveň, zvlášť to platí o technických či niektorých prírodovedných smeroch, ale vo svete má dobrý cveng napríklad i právo a vďaka lastovičkám ako CERGE-EI sa začína hovoriť v súvislosti s Českom aj ako o liahni ekonómov. Vychádza kopa periodík či kníh zameraných na rôzne spoločenskovedné odbory, od orientalistiky po medzinárodné vzťahy (napríklad na Slovensku toho vychádza naozaj veľmi málo).

Čo Čechov podržalo je kvalitný „základ". Príliš rozvinutá kultúra, príliš veľa vzdelaných ľudí na to, aby sa to všetko len tak položilo. Nie je to zďaleka raj na zemi, ale všeobecne majú Česi nielen formálnu životnú úroveň, meranú napríklad HDP na osobu, ale i ďalšie veci (rozloženie príjmov, jednoduchosť nájdenia zamestnania vo vlastnom regióne, dostupnosť sociálnych služieb, ochrana životného prostredia) vo veľmi dobrom stave.

Nás, ktorí sme vyrastali na knihách od Haška, Vančuru či Nezvala, obdivujeme Prahu i menšie mestá, české filmy považujeme za formujúci aspekt svojho destva, radi pijeme české pivo, či si so záujmom čítame o českých vynálezoch a vynálezcoch, to samozrejme teší samo osebe.

Česi ako susedný národ by však mali byť zároveň meradlom nášho vlastného úspechu a možností pokroku. Politici Smeru by si namiesto omieľania ničnehovoriacich fráz o českej sociálnej politike mali do diskusie požičiavať príklady z konkrétnych mechanizmov fungovania spoločnosti. Novinári by namiesto porovnávanie rastu HDP mali pozerať na to, aký je reálny dopad hospodárskej politiky v spoločnosti - u nás a vedľa.

V prvom rade však treba dúfať, že Česi naozaj rozvinú renesanciu svojej kultúry - literatúry, filmu, i ostatných oblastí tvorby. Pretože to je z dlhodobého hľadiska to najdôležitejšie, pre nich i pre nás. Slováci vlastnú elitnú kultúru, ktorá by tvorila základ pozitívneho utvárania identity, prakticky nemajú. Na rozdiel od negatívneho, krčmového ohovárania všetkých tých „naokolo" - od zlej Európskej únie po zlé medzinárodné koncerny, od chladných Angličanov a hlúpych Američanov po komicky hovoriacich Maďarov.

Kultúru potrebujeme. Bez nej je „Slovensko" ako spoločenský koncept o pár rokov mŕtve. Ostane iba geografický priestor s lacnou pracovnou silou. Z tej českej kultúry môžeme dnes čerpať veľa do svojho utvárania identity, tak ako sme to robili po desaťročia. A ešte lepšie by bolo, ak by sme v kultúrnom rozmachu raz s Čechmi mohli zdravo súťažiť. 

Juraj Draxler

Juraj Draxler

Bloger 
  • Počet článkov:  253
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDôchodkové veciCestopisyPraktické radyImpresieEkonomické zamysleniaMoje alter egoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu