Moja kancelária sa nachádza priamo na začiatku tzv. ochrannej zóny, kde nie sú povolené demonštrácie. Na pochody, ktoré skončia pri našej budove, sme tu všetci zvyknutí. Podobne, ako na snajprov na strechách - priamo pred našou budovou je národný pamätník, kde sa podľa diplomatického protokolu kladú vence. Ak príde štátnik nejakej veľmoci, je nasadená primeraná ostraha. Ale je to zvyk, kolegovia na hornom poschodí rutinne sedia, ťukajú do počítačov, občas pozrú hore na sklenený strop, kde vidia zadky znudených ostreľovačov.
Ale dnes za niečo, ani neviem za čo (predpokladám, že platy), demonštrujú požiarnici.
Keď vypukli prvé zrážky, polícia nasadila vodné delá. Lenže - nasadila ich proti profesionálom. Tí okamžite k policajným zátarasom dotiahli dve autá. A ochvíľu sa naskytol bohovský pohľad: niekoľko párov vodných diel po sebe striekalo, z dvoch strán barikády.
Teraz už hodnú chvíľu pokračujú ritualizované boje. V jeden moment sa požiarnici rozšúpnu, spoza zátarasov ostriekajú policajtov hasiacimi prístrojmi, ktoré potom po nich hodia. Policajti medzi tým tlčú tých, ktorý sa snažia dostať cez bariéry z ostnatého drôtu. Eskalácia: obe strany nasadia vodné delá. Potom delá stíchnu, z obidvoch strán nastúpia k bariéram vyjednávači, ktorí dávajú pozor na to, aby sa veci nevymkli spod kontroly.
Ochvíľu sa vášne ozvú znova a celý cyklus sa zopakuje.
Požiarnici si navyše priviezli veľké reprosústavy (neviem prečo, ale tie patria takmer k povinnej výbave demonštrantov v tejto krajine). Vyhráva teda disko muzika, takže to všetko má zvláštnu bojovo-karnevalovú atmosféru.
