Teda, aby bolo jasné, Belgicko je pohodlná krajina. Hromadná doprava dobre zorganizovaná. Oproti susedným krajinám náramne lacné bývanie. Kadečo je značne hi-tech aj na pomery západnej Európy - prídete k zubárovi a ochvíľu vás v kresle obklopí strojmi, ktoré inak vidíte iba v sci-fi filmoch.
A pokiaľ sem prídete spoza Lamanšského prielivu, ako ja, špeciálne oceníte francúzsky kultúrny a gastronomický vplyv. Dobré jedlo je bežne dostupnou záležitosťou. A to, že sa ľudia zdravo stravujú, vidíte už pri prechádzke ulicami: žiadne rozkysnuté anglické drieky. Belgičania navyše dbajú na to, ako sa obliekajú. Jednoducho, šarm a vkus.
Pravda, niektoré veci z hmlistého Albionu vám zase chýbajú tu. Napríklad, Británia je krajina s vysoko efektívnymi službami. A Belgicko? Všetko sa nakoniec vybaví, ale niekedy to veeeeľmi dlho trvá. Kolegyňa, ktorá kedysi pracovala pre bruselskú univerzitu mi dokonca hovorí, že prvé dve mesiace jej ani nedávali výplatu. Potom si konečne papiere dali nejako dokopy a všetko bolo v poriadku. O pol roka dostala aj sľúbenú kanceláriu.
Vôbec, belgická byrokracia je povestná. Nie je to vždy zlé. Práve naopak, väčšina vecí funguje veľmi hladko. Len sa proste nesmiete dostať do kafkovských situácií, kedy vám nie vašou vinou chýba nejaký dokument alebo ste proste špeciálna situácia, na ktorú úradníci nemajú správnu kolonku. Väčšina mojich kolegov sa aspoň raz za pobyt v Belgicku s nejakou absurdnou situáciou stretla.
Ale čert to ber. Ako hovorím, dá sa to vydržať. Je to nič v porovnaní s typickou východoeurópskou byrokraciou.
Ale dve veci mi v Belgicku naozaj vadia.
Po prvé, krajina nemá nejaký jednotný štýl, určitý majestát. Belgičania srdečne kašlú na reprezentatívnosť verejných budov. Naopak, na verejnom majetku radi šetria. Vládne budovy sú väčšinou dosť šedé. A keďže sú v strede meste, stred mesta je miestami dosť šedý. K tomu treba prirátať fakt, že v centre Bruselu sa nijako nesnažili zachovať určitú architektonickú celistvosť. Nájdete napríklad rozkošné námestíčko ako vystrihnuté z učebnice architektúry 19. storočia a všade naokolo neuveriteľne škaredé sklenené budovy. To je ten lepší prípad. Často sú už samotné ulice takto poskladané z úplne nesúrodých celkov.
Výsledný dojem je, že sa vám Brusel zdá akýsi špinavý. Aspoň to mi veľa ľudí hovorí. Pritom on až taký špinavý nie je, ide skôr o dojem vyvolaný chaotickosťou v spracovaní priestoru a šetrením na poriadnom nátere budov.
Niežeby to takto bolo všade. Napríklad predmestie, v ktorom bývam, je prísne urbanisticky plánované, aspoň teda moja štvrť. Moja ulica má naozaj majestátny nádych. Ale o to viac vás potom hnevá, ako vyzerá zvyšok Bruselu.
Zoberme si také niečo, ako je výlet do divadla. V Bratislave je veľmi príjemné zájsť si do Slovenského národného divadla na balet, potom sa prejsť po korze. V Bruseli sú všetky divadlá natlačené v úzkych, škaredých uličkách. Korunou je Opera - malá, nevymaľovaná kocka, ktorú zatieňuje obrovská škaredá administratívna budova (nehovorím, že moderné administratívne budovy sú spravidla škaredé - ale táto naozaj je). A navôkol samé predajne rýchleho občerstvenia, mobilných telefónov.
A tá druhá vec, čo mi vadí? POČASIE.
Rok som žil na severe Anglicka, v Yorku. Ak tam náhodou raz za mesiac vyšlo slnko, študenti si vytiahli kreslá pred intráky a robili party. Ale tam ste aspoň vedeli, na čom ste. Nemenná temnota. V Bruseli je počasie jednoducho iritujúce. Doobeda chvíľu zasvieti slnko. Potom sa obloha zatiahne a pár hodín je tma. Potom navyše začne pršať. Potom navyše neprestane pršať dva dni. Potom prestane pršať a na hodinu sa ukáže slnko. Potom je celý zvyšok týždna sychravo. A ak náhodou neprší, vzduch je aj tak taký vlhký, že máte aj po pár minútach kráčania po ulici prevlhnuté šaty.
Belgických úradníkov nemám rád, tých medzinárodných z "európskej štvrte" ešte menej, takisto mi trochu vadí byť v krajine, kde sa každý krtinec ráta za kopec a kde vôbec chýba kúsok zdravej, nefalšovanej prírody. Ale to, čo ma privedie do extatického stavu, až raz budem Belgicko opúšťať, bude fakt, že dám zbohom tunajšiemu počasiu.
