Z archívu: Slovensko a nezamestnanosť

Autor: Juraj Draxler | 30.11.2006 o 12:14 | Karma článku: 7,43 | Prečítané:  2712x

  V roku 2002 som publikoval v týždenníku Slovo nasledujúci komentár na tému "dokážeme sa vyrovnať s nezamestnanosťou"?

 

Niektoré veci v danom článku pôsobia trochu zastarane. Najmä číslo o otvorenosti slovenskej ekonomiky. (V tom období mi "experti" pohybujúci sa v prostredí, pre ktoré Slovo píše, tvrdili, že uvažovať o ešte väčšej otvorenosti slovenského hospodárstva je nerealistické). Veľa vecí v legislatívnom prostredí a štátnej administratíve sa zlepšilo. Ale veľa vecí, najmä ohľadne úlohy školstva a vôbec vzdelávania, ostáva podľa mňa vysoko aktuálnych.

V rámci predvolebného boja sa politické strany nemôžu vyhnúť jednému z najvážnejších problémov našej krajiny - vysokej nezamestnanosti. Situácia však v našom hospodárstve nie je až taká čierna, ako sa niekedy maľuje.

Priemysel je schopný vyrábať sofistikované strojárske výrobky (naše firmy vedeli v minulosti vyvinúť letecké motory), prevádzka Volkswagenu v Bratislave patrí medzi najväčšie podniky tohto koncernu v Európe a ďalší známy výrobca Whirlpool úspešne investuje do svojej pobočky v Poprade. SES Tlmače dodávajú komponenty pre energetický sektor do celého sveta. Náš najväčší petrochemický podnik patrí k najmodernejšie vybaveným na starom kontinente. U. S. Steel Košice produkuje tretinu celkovej produkcie surovej ocele amerického gigantu. Aj potravinárske firmy si svojou kvalitou dokázali v tvrdej konkurencii zahraničných výrobkov zachovať priazeň domácich spotrebiteľov.

Máme na čom stavať, ale...

O úspechoch sa akosi málo hovorí. Je to škoda. Na druhej strane má Slovensko oficiálne najvyššiu mieru nezamestnanosti a najnižšie nominálne príjmy spomedzi najvážnejších kandidátov na vstup do EÚ. Okrem historicky danej orientácie na ťažký priemysel patrí medzi príčiny neuspokojivej výkonnosti nášho hospodárstva neprehľadná a nekvalitná legislatíva, nízka vymáhateľnosť práva, slabá obchodná diplomacia, veľké administratívne bariéry pre podnikanie, nedostatočná vzdelanosť manažérov, neproduktívne boje silných kapitálových loby o vplyv, nízka motivovanosť niektorých skupín obyvateľstva nájsť si prácu a nedostatky v tzv. spoločenskom kapitáli.

Štatisticky síce SR vývozom 60 percent svojej produkcie patrí medzi vysoko otvorené ekonomiky, no v celkovom objeme existujú značné rezervy. Potrebujeme zvýšiť dovoz výrobkov, ktoré sa po ďalšom spracovaní vyvezú. Ak sa nedajú voľné kapacity využiť inak, vyspelé krajiny s cieľom podporiť práve takúto jednoduchú obrátku zriaďujú bezcolné výrobné zóny. USA ich majú vyše štyristo. Zároveň potrebujeme prekonať predsudok voči medzinárodnému obchodu, datujúci sa ešte z čias RVHP, keď sa medzištátny obchod podporoval iba minimálne.

Aj dnes sa nám kampaň na podporu domácej výroby - čo je vec z hľadiska krátkodobého vyrovnávania schodku obchodnej bilancie či podpory strategických odvetví iste chvályhodná - vymkla z rúk. V medzinárodnej hospodárskej súťaži vyhráva tá ekonomika, ktorá vie lacnejšie doviezť to, čo inak draho vyrába doma, a produktívne využiť vzniknutý kapacitný rozdiel. V otváraní prístupu na iné trhy hrá nezastupiteľnú úlohu vláda. Nákupom lacných textílií vyrobených doma iba za výrobné náklady slovenské hospodárstvo dlhodobo nepodporujeme. Autorovi týchto riadkov predstavitelia jedného poľnohospodárskeho družstva prezradili, že na vysokozdvižný vozík od domáceho výrobcu čakajú s niekoľkomesačným oneskorením. Na otázku, prečo si ho neobjednajú od serióznejšieho dodávateľa, odpovedali, že chcú podporiť domáceho výrobcu. Naozaj je takáto podpora lajdáctva našich podnikateľov hospodárstvu prospešná?

Nedostatky v manažmente

Nedávne ozdravenie bankového sektora je dobrým základom na to, aby financie, krv ekonomiky, mohli začať prúdiť. Vláda a podnikateľská sféra však musia v spolupráci dozerať na to, aby firmy fungovali efektívne. Aj najlepší výrobný program možno zabiť nedostatkami v manažmente. Slovenské podniky často netvoria dostatok kapitálu na expanziu či udržanie výroby. Jeden z dôvodov je v samotnom spôsobe, akým sú riadené. Mnohé podniky si aj v čase mimoriadne vysokých úrokov v roku 1997 požičiavali neúmerne draho na domácom trhu, pretože neboli integrované do dostatočne veľkých celkov, aby sa im vyplatili administratívne náklady súvisiace so vstupom na zahraničné finančné trhy, alebo jednoducho nemali potrebné know-how. Vo finančnej oblasti je toho viac, podniky napríklad často nevedia riadiť cash-flow (tok hotovostných peňazí). Najmarkantnejším príkladom sú VSŽ z čias rezešovského riadenia, ktoré sa napriek pomerne vysokej ziskovosti dostali do hrozby platobnej neschopnosti, pretože investovali do málo likvidných podnikov, športových klubov, či do DAM v Maďarsku.

Nebolo by na škodu veci, keby spolky podnikateľov a vládne nadácie venovali viac pozornosti exaktným ukazovateľom efektívnosti použitia vynaložených prostriedkov, ktoré sa v zahraničí bežne používajú. Inak sa stretávame s tým, že sa na verejnosti vychvaľujú firmy, ktoré si rozdrobujú vlastnú základňu na podnikanie do takej miery, že evidentne musia o krátky čas skrachovať. Práve štát môže pomôcť tým najcennejším - investíciami do vzdelania. Týka sa to aj manažérskeho vzdelávania, ktoré je ešte stále u nás v plienkach.

Slovenské podniky často nevedia predať ani dobré výrobky. Nielenže máme málo schopných obchodníkov, no chýba i zázemie v samotných fabrikách. Ak si firma vinou neprehľadného financovania a zlej komunikačnej vybavenosti nevie otvoriť v zahraničnej banke akreditív, ťažko sa môže sťažovať, že sa jej nedarí obchodovať. A radšej ani nespomínať typické obrázky z veľtrhov v zahraničí: pri stánkoch zahraničných firiem stoja aktívni predavači, stoličky pri slovenských paneloch sú obsadené riaditeľmi našich podnikov, ktorí zamestnávajú personál nalievaním borovičky.

Ak by sa nejaký politik namiesto vágnych rečí o tom, že nezamestnanosť treba riešiť, aspoň na chvíľu sústredil na porovnanie servisu, ktorý dostanú exportuchtiví slovenskí podnikatelia, so službami, ktoré svojej podnikateľskej sfére poskytuje napr. cez zastupiteľské úrady diplomacia okolitých krajín, vykonal by mnoho záslužného. Inak sa dostávame do situácie, že bombasticky vychvaľované a skutočne technicky vyspelé výrobky, ako toľkokrát spomínaná húfnica Zuzana, roky nie sme schopní predať.

Chýbajú vzdelaní politici

Negatívne do hospodárskeho vývoja zasahuje boj silných domácich kapitálových skupín, ktoré blokujú chod podnikov so zaujímavou výrobu, pretože sa medzi sebou nevedia dohodnúť. Stačí spomenúť komárňanské lodenice či nástupné podniky Považských strojární, ktoré už roky fungujú len minimálne práve vinou majetkových sporov.

Dobrým zrkadlom vyspelosti našej ekonomiky je nízky podiel malého a stredného podnikania na tvorbe hrubého domáceho produktu. Neprehľadná legislatíva a sekírovanie od rozbujneného štátneho aparátu patria medzi hlavných vinníkov tohto stavu. Podobné problémy sa však nedajú riešiť inak ako energickými krokmi politikov. V tomto nám asi aparátnici, ktorými sa naša politická scéna hemží, tvoriaci zákony bez dostatočnej prípravy, fundovanosti a najmä bez osobného presvedčenia, veľmi nepomôžu.

Hoci sa v hospodárstve dajú robiť zázraky - spomeňme príklady ázijských tigrov či rýchle uzdravenie nemeckej ekonomiky po vojne - aj tie potrebujú určitú základňu. Rumunsko, ktoré má veľkú surovinovú základňu, úrodnú pôdu, prístup k prirodzeným dopravným cestám, pomerne vzdelaných študentov, najmä v prírodných vedách, patrí medzi najchudobnejšie krajiny v Európe. Prečo? Pretože spoločnosť nefunguje. Chýba tam ovzdušie dôvery, oceňovanie dobrej práce, kapacita pre medziľudskú spoluprácu, orientácia na dlhodobé ciele, a nie na krátkodobé a spoločnosti neprospievajúce aktivity.

Potreba inteligentnej diskusie

Fabriky sa dajú postaviť aj kratšie ako za rok, ľudia sa prevychovávajú oveľa dlhšie. Základné slabiny aj našej spoločnosti treba hľadať už v základnom vzdelávaní, ktoré nevychováva k tímovej práci, ku kolektívnemu oceňovaniu výsledkov druhých a k dlhodobému plánovaniu. Zlá organizácia ekonomiky je jedným z dôsledkov. Základnou otázkou v tejto chvíli je, či sa nájde vôľa začať robiť v hospodárskej politike zásadnejšie prielomy. Kapacity na vyšší rast máme - vzdelanú a lacnú pracovnú silu i priemyselné vybavenie.

Nezamestnanosť nie je len osobnou traumou ľudí, ktorí sú ňou postihnutí. Nie nadarmo na problémy s nachádzaním práce vo svojich správach o Slovensku dôrazne upozorňuje Svetová banka, Európska komisia či nedávno Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu. Strácanie dôležitých zručností a podlomenie vitality obyvateľstva, ktoré dlhodobú nezamestnanosť sprevádza, je výzvou pre celú spoločnosť. Riešenia musia prísť na politickej úrovni. A nemôžu to byť primitívne politické gestá, na ktoré v predvolebnej kampani väčšina politických strán stavila. Na začiatku musí byť inteligentná diskusia, potom hľadanie riešení a požadovanie smerovania k nim od našich politických predstaviteľov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?