reklama

Úskalia angličtiny

Povedzme si na rovinu, angličtine sa vyhnúť nedá. Jednak je to otázka čisto ekonomická. Slovensko je malá krajina, väčšinu svojej produkcie vyváža do zahraničia, veľkú časť hospodárskeho rastu ťahajú investície zvonku. Slováci tak medzinárodne komunikovať potrebujú čo najlepšie už z čisto materiálnych dôvodov. K tomu, samozrejme, treba pridať fakt, že angličtina je dominantným jazykom vedy a vstupnou bránou do obrovskej anglo-americkej kultúry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

 Je to krásny jazyk. Nesmierne bohatý, najmä slovnou zásobou, čo je prirodzené už vzhľadom na objem ľudí, ktorí ním komunikujú. Ale je to i jazyk, ktorým sa často najlepšie dajú vyjadriť rôzne mechanizmy fungovania modernej spoločnosti, keďže ide o jazyk vyspelých priemyselných spoločností. Mnohé výrazy, ktoré sú v angličtine úplne bežné, sa do iných jazykov prekladajú iba ťažkopádne, alebo nie sú prakticky vôbec pokryté.

Skúste preložiť do slovenčiny výraz „policy". Nie je preň ekvivalent, hoci je to veľmi používaný termín. Znamená „politiku" v zmysle plánu, ako niečo urobiť, reagovať na situácie. Anglické „politics" a „political" označujú vzťah spoločenského vyjednávania. V slovenčine sa však obe skupiny výraz prekladajú pomocou výrazov „politika", „politický".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto by sa pri politologických či ekonomických výrazoch dalo pokračovať pomerne dlho.

Práve odlišnosti angličtiny oproti spôsobu vyjadrovania sa v slovenčine by mali byť tým, čo k štúdiu tohto jazyka priťahuje. A nie straší. Pravda, na to treba správny pedagogický prístup. A schopnosť na tieto rozdiely občas upozorňovať. Vtedy sa z učenia sa jazyka stáva dobrodružstvo.

Rozhodne nie „píš ako počuješ"

Občas počuť meno bývalého amerického prezidenta Reagana ako Rígan, hoci je to Regan. A jeden z jeho predchodcov, Roosevelt, býva bežne vyslovovaný ako Rúzvelt, hoci ide o Rouzvelta.

Áno, anglický pravopis je naozaj samostatnou kapitolou. Na rozdiel od väčšiny jazykov kontinentálnej Európy môže mať v angličtine písmeno abecedy pomerne veľa výslovností. Čiastočne podľa toho, v akej kombinácii písmen sa nachádza, no obyčajne ani to nie je smerodajné. Anglický dramatik George Bernard Shaw zvykol žartovne upozorňovať, že slovo „fish" by sa v angličtine pokojne mohlo písať „ghoti".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Gh - ako v slove „laugh"

o - ako vo „women"

ti - napríklad ako v „patience"

Problémy to rozhodne nespôsobuje iba cudzincom. Anglické deti majú z písania občas poriadnu traumu. A pedagógovia zase desaťročia vedú diskusie, či má význam deti učiť písať rovno celé slová, bez hláskovania, alebo predsa len začať hláskovaním. S tým, že dieťa si po prehláskovaní musí uvedomiť, že slovo ako také sa vyslovuje pomerne nezávisle na výslovnosti základných stavebných blokov - písmen. Dlho sa vyučovali priamo celé slová, no dnes je, zdá sa, konsenzus, že hláskovanie predsa len učenie sa písať urýchľuje.

Mimochodom, Angličania v týchto diskusiách nie sú sami. Ďalší európsky jazyk, kde hláskovanie nie veľmi pomáha, je francúzština. Práve v týchto dňoch vypukli okolo toho problému poriadne vášne. Konzervatívnejšie školy totiž hláskovanie odmietajú a napriek jasným nariadeniam vlády tajne vyučujú „po starom". Niektorí školskí inšpektori to vedome prehliadajú, jeden z nich bol nedávno suspendovaný, kolegovia sa ho zastali a vyhlásili štrajkovú pohotovosť, rodičia zase požadujú razantnejšie presadzovanie hláskovania, takže protestujú aj rodičovské združenia... atakďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mimochodom, písanie niekedy ovplyvňuje zmenu výslovnosti. Napríklad čelo, „forehead" sa tradične vyslovovalo ako foríd či fored. Ale keďže pri čítaní sa veľa ľuďom výraz pozdáva ako evidentná zloženina dvoch častí, s výrazným „head", tento výraz, najmä v americkom kontexte, čoraz viac ľudí vyslovuje ako forhed.

Výslovnosť

Ak by som mal dať rady, ako k angličtine pristupovať, boli by to asi tieto:

  1. Čo najskôr sa odučiť prekladaniu slovo po slove. V angličtine veľmi záleží od celého frazeologického spojenia. Učte sa spojenia či celé vety.

  2. Dávať veľký pozor na spojky a členy. „Think of" znamená spomenúť si na niečo. „Think about" znamená myslieť na niečo. Jednoducho, spojka v angličtine často slúži na vyjadrenie dokonavosti či nedokonavosti alebo určitých významových odtieňov. S členmi je to podobné.

  3. Dbať na správnu výslovnosť.

K poslednému bodu niečo viac. Veľa cudzincov sa bojí v angličtine komunikovať jednoducho preto, že ich výslovnosť je evidentne „neanglická". Vzbudzuje to rozpaky. Ale problém sa dá obyčajne ľahko odstrániť, ak a) si vieme uvedomiť rozdiely medzi výslovnosťou hlások v angličtine a inom jazyku, b) zistíme, ako presne sa v ústach príslušný zvuk tvorí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Praktický žiadna hláska sa v angličtine nevyslovuje presne rovnako ako v slovenčine. „L" je v slovenčine oveľa „zadnejšie", tvorí sa väčšinou pritlačením jazyka na podnebí, v angličtine sa jazyk väčšinou pohybuje na zuboch. „L" v anglickom „love" je obyčajne trošku iné ako v slovenskom „láska". Veľa záleží od postavenia v konkrétnom slove, trochu takisto od jednotlivého rečníka, ale faktom ostáva, že samostatne vyslovené „l" je iné v angličtine a v slovenčine a platí to aj pre väčšinu hláskových kombinácií.

Podobne je to s inými spoluhláskami. Tie anglické sú zvyčajne menej hlboké a „temné" ako slovenské. Treba pozorne počúvať a zachytiť rozdiely. Pri samohláskach je to trochu jednoduchšie, pretože tu je výslovnosť často tak odlišná od slovenskej, že si to rečník pomerne ľahko uvedomí.

Preklady

Jój, pri pozeraní slovenskej televízie si toho človek užije!

Aký máte krásny dom. Veľká záhrada, super kuchyňa. Taký luxus, dokonca tu máte Jacuzziho.

(Jacuzzi je perličkový bazén, či vaňa, ale prekladateľ si evidentne myslel, že ide o talianskeho maliara.)

Večer ideme s Rachel do divadla.

(„Movie theater" znamená v americkej angličtine kino a Amíci to často skracujú na „theater". Pri pozeraní prekladaných filmov by si človek mohol myslieť, koľko majú tí Američania divadiel, ale oni hovoria o kinách.)

Dobrý deň, dôstojník. Chcete vidieť môj vodičák?

(Oslovenie „officer" neznamená, že ide o nejakú vyššiu policajnú šaržu. Tradične boli dôstojníci jednoducho vojaci z povolania - ktorí, tým pádom, velili - a pri policajtoch sa oslovenie „officer" zachovalo ako znak toho, že nejde o nejakého dobrovoľníka. Jednoducho, ide o bežné oslovenie hocijakého policajta. Ale pri preklade do slovenčiny to znie dosť čudne.)

Každý jazyk si podľa mňa zaslúži rešpekt ako určitý kultúrny výtvor. A prejavenie rešpektu znamená správne, svedomité narábanie. Pri prekladoch častokrát nie je rešpektovaný ani prekladaný jazyk, ani ten, do ktorého sa prekladá.

Iste, občas má význam príbližiť danú kultúru aj tým, že človek preloží výrazy tak, ako by ich človek v prekladanom jazyku expresívne nepoužil. Zachovať určitú kontextovosť výrazu aj na úkor toho, že znie v cieľovom jazyku neprirodzene.

No dobre, ale prekladať anglické (americké) „relax" sústavne ako „uvoľni sa"? Veď to znie hlúpo. „Kľud!" alebo „pokojne" sú oveľa prirodzenejšími ekvivalentami. Americké „guys" ako „ľudkovia", keď tu máme „vážení", „panstvo"? Alebo jednoducho významovo iné, no kontextovo podobné, výrazy? Američania totiž spomínaný výraz používajú najmä v spojení „hi guys". Takže stačí jednoduché „ahoj" alebo (ja viem, „nespisovné) „čaute". A „bitch" určite nemusí byť vždy suka, ale, podľa kontextu, pokojne „krava", „špina", „handra"... : )

Vrcholom je, keď si novinári televízneho spravodajstva vôbec nedajú námahu preložiť geografický výraz a tak sa napríklad ministri stretnú v Coppenhagene (namiesto v Kodani).

Záver

Niektorým sa „nadvláda" angličtiny nepáči a radi by videli, napríklad, ustanovenie nejakého „neutrálneho" jazyka ako oficiálneho jazyka Európy. Občas sa v tomto kontexte spomína esperanto.

Úprimne povedané, ak by sme už chceli snívať o zavedení niečoho iného ako angličtiny, bol by som skôr za latinčinu. Gramaticky umožňuje veľmi presné vyjadrovanie, foneticky je ľahko zvládnuteľná pre každého Európana. Až do 18. storočia bola používaná ako univerzálny jazyk európskej elity, takže tvorí vstupnú bránu do už existujúcej bohatej kultúry.

Ale, ruku na srdce, angličtina je a ešte veľmi dlho ostane dominantným medzinárodným jazykom. Oplatí sa jej venovať.


   

Juraj Draxler

Juraj Draxler

Bloger 
  • Počet článkov:  253
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDôchodkové veciCestopisyPraktické radyImpresieEkonomické zamysleniaMoje alter egoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu