V Británii sa fotoaparáty a kamery môžu používať iba vo vstupnej hale. Vnútro snemovne môže snímať iba spoločný kamerový systém, na ktorý sa skladajú televízie a kontroluje ho vedenie parlamentu.
Americký Kongres? Prísny systém, aj akreditovaní novinári si musia vždy rezervovať miesto na sledovanie zasadania senátnych výborov či miesto na statív pre interview na galérii. Kameru v ruke ako akreditovaný novinár môžete použiť iba na niektorých chodbách, a natáčať tam konkrétneho kongresmana bez povolenia jeho úradu aj tak nesmiete. NESMIETE nič snímať v samotnej snemovni (to zabezpečuje priamo Kongres), rovnako ako v jedálni a podobne. Pre zasadačky výborov existujú striktné pravidlá povoľujúce buď konkrétny počet kamier na statívoch (jednu alebo dve), alebo žiadne kamery. Atď.
Toľko k hystérii „Paška sa išiel školiť na Ukrajinu" alebo „to ani v Severnej Kórei...".
Mne osobne tento nábeh na lacnú hystériu v Bratislave neuveriteľne prekáža. Ten pocit, že stačí dávať najavo príslušnosť k reformnej elite poznámkami o tupovoličoch a tým sa vytvára priestor na konštruktívnu, faktami vedenú diskusiu.
A úprimne, tie najnovšie obmedzenia sú celkom rozumné. (Aj keď diskutovať sa dá o tom, nakoľko má mať moc takto tvoriť pravidlá priamo predseda NR SR.) Neviem, ako zlepšuje prácu parlamentu, ak vám novinár môže hocikedy pchať kameru do poznámok.
Parlament, pravda, viac kontroly potrebuje. Slovenská legislatívna práca je bieda. Jazyk zákonov býva zmätočný, koncepčne veľa vecí nedáva logiku, neuveriteľne veľa sa mení za pochodu a opravuje novelizáciami. Na to sa treba oveľa viac zameriavať, poukazovať oveľa viac na nedostatky v legislatívnej práci, aj na odborné schopnosti poslancov NR SR či slovenských europoslancov.
Ale to, že televízie si už nebudú môcť natáčať obľúbené interview „ako naši poslanci trávia Vianoce" priamo pred záchodmi, občan hádam nejako prežije.