Načo sú dobré univerzitné rankingy?

Autor: Juraj Draxler | 8.9.2013 o 14:19 | (upravené 10.9.2013 o 21:24) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  1028x

Od tohto leta funguje pilotná fáza projektu európskeho rankingu univerzít, ktorý má byť konkurenciou známym univerzitným rebríčkom.

Univerzitné rebríčky sú veľmi populárnou pomôckou študentov. Ešte viac ich milujú médiá. Od rebríčka sa dá veľmi pohodlne odraziť do ľahko uchopiteľných tém. Naše univerzity znova klesli, niektoré naše univerzity stúpli, čo sa to deje so školstvom, aká je budúcnosť krajiny, čo si o tom myslia politici, atakďalej.

Svoje rebríčky majú Američania, Briti, Nemci, Rusi, Bulhari... Existujú rebríčky postavené iba na reputácii, alebo napríklad také, ktoré zoraďujú univerzity podľa toho, koľko šéfov veľkých podnikov z nich vyšlo.  Okrem toho, ak sa chcete zhovadiť, môžete si zaplatiť prvé miesto od organizácie, o ktorej nikto nikdy nepočul.

V tomto ohľade sú mi sympatickí Francúzi. Na rebríčky v zásade kašlú. Je im pomerne jasné aj bez nich, ktorá škola je super elitná, ktorá priemerná, a ktorá je „école parking" (miesto slúžiace na zaparkovanie mládeže, aby nebola na uliciach). No rebríčky začínajú úplne vedome bojkotovať aj Nemci.

Je veľa dôvodov, prečo byť skeptický aj voči známym celosvetovým rebríčkom. Ich metodológia často napríklad zvýhodňuje anglosaské školy. Okrem toho si však treba klásť otázku, ako sa vlastne taký rebríček používa. Naozaj mi súbor nejakých pár kritérií určuje, či dať prednosť škole, ktorá je v danom rebríčku piata, pred tou, ktorá je pätnásta? Bohužial, z mojej skúsenosti je to tak, že ľudia takto často naozaj rozmýšľajú. Údajne vysoko inteligentný študent sa nadúva, že v nejakom konkrétnom rebríčku jeho univerzita či fakulta postúpila z tretieho na druhé miesto v krajine či na svete. Give me a break...

Spomínaný európsky rebríček má snahu odpovedať na niektoré nedostatky tých existujúcich, odrážajúc sa od kritickej správy Európskeho združenia univerzít. Stretol sa ale s dosť skeptickou odozvou už pred rozbehom. Úprimne, k tejto skepse sa skôr pridávam, aj keď uznávam, že v niektorých smeroch mi je projekt U-Map sympatický. Hlavne ako rýchlo použiteľná databáza charakteristík škôl zoradených do určitých parametrov. Vydať sa týmto smerom, teda databázovo poskytovať rôzne konkrétne informácie, sa mi zdá do budúcnosti produktívnejšie, ako vyrábať len jednorozmerné rankingy. Inak ale aj U-Map vyznieva skôr ako snaha ešte viac sa zrebríčkovať v už aj tak prerebríčkovanom svete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

EKONOMIKA

PSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.


Už ste čítali?