Bulharsko
Úprimne povedané, bulharská kinematografia sama osebe nie je asi extra zaujímavá, ak sa o túto krajinu hlbšie nezaujímate. Ak ale áno, nájde sa pár kúskov, ktoré sa dajú pozerať. Ak nič iné, ovanie vás z nich duch regiónu a doby.
Do „zlatého fondu" patrí napr. Dvojník, veľmi jednoducho rozvíjaná situačná komédia. Z drám to je Romantický príbeh, pomerne drásavý film o problémoch vo vzťahu. Bulharské drámy sú ale inak viac-menej veľmi toporne podané veci, ako-tak pozerateľný je možno ešte Večer.
Film, ktorý na mňa pôsobil možno najviac profesionálne bol Záťah. Je to tiež dosť neinvenčne podaný príbeh s ultrajednoduchou zápletkou, ale najmä vďaka hercovi v hlavnej úlohe, „bulharskému Delonovi" Ivanovi Ivanovovi, film pôsobí trochu napínavo a vzdialene pripomína francúzske alebo talianske krimi.
V 90. rokoch, keď krajina prechádzala ťažkou hospodárskou krízou, sa nič netočilo. Bulharské kapacity potom začali trochu využívať západní filmári a v súčasnosti sem-tam nejaký film vznikne. Žiaden som nevidel, chystám sa, že si pozriem napríklad Náš druhý možný život.
Aby som to zhrnul, niečo sa dá pozerať, ale Bulhari, bohužiaľ, vo filmoch zďaleka nemôžu konkurovať svojim susedom Srbom a Rumunom. Aj za socializmu toho natočili síce dosť, ale nízkonákladovo. A dnešnej kultúre absolútne dominuje jednoduchá komercia, z rádií znie čalga a mladí Bulhari čítajú nanajvýš módne katalógy. A pozerajú Hollywood.
Rumunsko
V posledných rokoch sa dostalo na umeleckú mapu sveta najmä drámou 4 mesiace, 3 týždne a dva dni. Presadila sa ale aj komédia 12:08 východne od Bukurešti. Inak je rumunská nová vlna plná najmä sociálnych drám zo súčasnosti.
Dosť ma zaujímajú filmy spred roka 1989, ale nie je ľahké sa k nim dostať (ďalším problémom je jazyk, aj keď našťastie rumunsky hovoriacich ľudí okolo seba mám a výhľadovo by som sa rumunčinu rád trochu naučil). Takže si socialistickú kinematografiu pamätám najmä cez nejaké koprodukčné filmy a aj u nás kedysi populárny detský muzikál Veronica.
Srbsko
Srbské filmy nepoznám, s výnimkou nejakej nedávnej televíznej produkcie a hlavne kúskov od úžasného živlu zo Sarajeva Emira Kusturicu. Stal sa známym vďaka Undergroundu, ale už jeho filmy z 80. rokov sú zážitkom, aj keď sú viac melancholicky ladené.
Dramatickejšie aspekty Balkánu podáva medzinárodne úspešný film Nicija zemlja/No Man's Land.
Ale už len pohľad na vybrané scény z filmov ako Ko to tamo peva dáva tušiť, že tej živelnosti v srbských filmoch bude viac.