Hlásime sa na zahraničné vysoké školy

Autor: Juraj Draxler | 29.11.2005 o 16:03 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  9770x

Ak uvažujete o podaní prihlášky, začína byť najvyšší čas. V krátkosti načrtnem, aké sú najlepšie možnosti pre typického Slováka. Zrejme bude chcieť študovať v angličtine a na škole, kde nemusí platiť horibilné školné. Detaily som uviedol v troch skorších článkoch (linky sú uvedené dole), takže teraz aktualizované zhrnutie:

Britské ostrovy

 

Čo takto ÍrskoŠkótsko? V Írsku sa pre program prvého stupňa (Bachelor‘s degree) platí len minimálny ročný poplatok. V Škótsku treba zaplatiť o niečo viac (momentálne okolo dvetisíc libier za celé štúdium), ale iba jednorazovo, pri ukončení štúdia (poplatok môže byť odpustený, ak rodinné príjmy nie sú vysoké). V oboch krajinách, pravda, treba rátať s pomerne vysokými životnými nákladmi.

Anglicku a Walese je školné vysoké (najviac 1200 libier ročne tento rok a okolo tritisíc libier na rok od budúceho roka) a štipendiá sa získavajú ťažko, zvlášť pre prvý stupeň. Dá sa však obrátiť na britskú vládu s požiadavkou o príspevok na školné – zdá sa, že až do výšky plného uhradenia školného. Pre úroveň Master‘s a doktorátu to býva o trochu jednoduchšie. Dobrou stratégiou teda môže byť prestup zo slovenskej vysokej školy (najlepšie asi po troch rokoch) na program MA alebo MSc do Británie. Každá lepšia univerzita ponúka nejaké štipendium. Treba si naštudovať webstránky jednotlivých škôl. Ak sú nejasnosti, opýtať sa emailom. Emailová komunikácia býva vôbec dosť užitočná. Treba sa, pravda, držať určitých pravidiel. Presne povedať, akú informáciu chcete, povedať to stručneslušne.

 

Okrem všeobecných štipendií existujú ešte presne vymedzené štipendiá pre určité programy. Ak vás, napríklad, zaujímajú medzinárodné vzťahy s dôrazom na Európsku úniu, odporúčam obyčajne dobre dotovaný program CAPIRE na Cambridgeskej univerzite (myslím, že pre budúci rok sa o prostriedkoch ešte len rozhoduje). Portál www.jobs.ac.uk je dobrým pomocníkom pre vyhľadávanie miest v akademickom výskume.

Tá špecializácia môže mať niekedy až komické rozmery, občas sa vynorí ponuka na slušne platený doktorandský program, kde sa musíte ale venovať výskumu veľmi špecifického oboru. Napríklad Northamptonská univezita ponúka niekoľko veľmi špecifických programov – v rámci jedného dostávate doktorandské štipendium 8 a pol tisíca libier ročne (ok, to nie je tak veľa) na študovanie problematiky vnímania kože (kože ako materiálu, z ktorého sa vyrábajú topánky – pre niekoho možno celoživotný sen:)).

Mimochodom, v britskom systéme je veľa vecí, ktoré cudzincov strašne mätú. V poriadku, diplom prvého stupňa je Bachelor‘s degree (obyčajne BA pre humanity a BSc pre prírodné vedy). Ale absolventi Cambridge a Oxford dostanú titul Masters po uplynutí určitého časového obdobia od promócie bez ďalšieho štúdia, podobne ako absolventi starších škótskych univerzít.

Veľa programov sa dodnes uvádza s dodatkom „Hons“ a ľudia si niekedy zvyknú dávať túto skratku za titul - napr. Juraj Draxler, BA (Hons.) York. „Honours“ však neznamená niečo ako „s vyznamenaním“, ako sa mnoho kontinentálnych Európanov domnieva. Ide o skratku so zamotanou históriou. V minulosti sa dali niektoré tituly získať bez záverečnej skúšky. Pre programy, kde bola záverečná skúška povinná a osoby, ktoré ju absolvovali sa zaviedla spomínaná skratka. V zásade nič nehovorí a v Británii sa používa stále menej (iná je situácia v niektorých bývalých kolóniách). Systém akademických titulov je vôbec značne komplikovaný.

Pravda, ak chcete robiť doktorandské štúdium v angličtine, môžete to robiť aj v kontinentálnej Európe. Dokonca často za lepších materiálnych podmienok. Ak si robíte tento doktorát z politológie na Aarhuskej univerzite v Dánsku, dostávate plat 30 tisíc euro ročne. O takom príjme sa vám väčšinou ako doktorantovi v spoločenských vedách môže v Británii iba snívať. Napriek tomu má štúdium na Ostrovoch veľa iných výhod (flexibilný prístup a výborný študentský servis) a všeobecne vysokú akademickú úroveň, takže tie materiálne podmienky nemusia byť smerodajné. Ak však hľadáte proste zaujímavý výskumný post hocikde v Európe, môžete použiť tento portál.

Iné možnosti v Európe

 

International University Bremen (IUB)

 

IUB je vysoko výberová súkromná univerzita, spoločný podnik americkej Rice University a mestského štátu Brémy. Z akademického hľadiska je politikou školy získavať profesorov aj študentov, ktorí sú schopní robiť špičkový výskum. Materiálne podmienky sú veľmi dobré. Každý študent prvého stupňa štúdia býva na campuse vo vlastnej izbe, o kúpelňu sa delí s jedným susedom na bunke. Školné je síce nominálne vysoké (15 tisíc euro ročne) no sotvakto ho v skutočnosti v plnej výške platí. Škola vám pomerne ľahko poskytne dokonca úplnú úľavu na školnom a na živobytie dá vysokú pôžičku.

Štúdium je značne interdisciplinárne. Napríklad, ak študujete spoločenskovedný program, musíte si popritom urobiť aj štyri kurzy z ľubovoľných prírodných vied a ďalšie štyri tzv. interdisciplinárne kurzy. Tie obyčajne vyučuje jeden profesor prírodných vied a jeden človek zo sociálnych vied. (Príklad z minulosti: kurz „Matematika a demokracia“, zahŕňajúci matematickú analýzu volebných systémov či spôsoby odhadovania volebných výsledkov, vyučoval matematik spolu s politológom.) 

Univerzita má pomerne dobré kontakty so severoamerickými školami, takže môžete ľahko cestovať na nejakú fyzikálnu súťaž na Harvard alebo študovať jeden semester na Rice. Má tiež rozsiahle politické kontakty a PR aktivity, takže na campuse môžete stretnúť rôznych potentátov, od veľvyslancov až po nemeckých ministrov.

Ako absolvent tejto univerzity musím pridať ešte varovanie. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Kantíny sú síce krásne, ale jedlo v nich je otrasné a veľa ľudí môže mať dojem, že kopa z miestnych údajne vysokointeligentných študentov sú v mnohých ohľadoch pekní blbci. No, ale štúdium je rozhodne zaujímavé, takže pokus dostať sa sem viac-menej odporúčam.

College of Europe

sídli v belgických Brúgach a ďalší campus má v poľskom Natoline. Hlavné programy sú spolu v angličtine a francúzštine, takže treba dobre ovládať oba jazyky. Škola slúži hlavne ako akási prípravka pre budúcich úradníkov Európskej komisie a ľudí, ktorí s európskymi inštitúciami budú profesionálne často prichádzať do styku. Štipendiá udeľujú na to určené inštitúcie v jednotlivých členských štátoch EÚ (pozri webstránku).


A ešte ďalšie možnosti

 som opísal v predošlých článkoch, vrátane podrobného návodu, ako sa hlásiť na školy v USA. Skúsiť možete tiež Kanadu alebo Austráliu, kde je to lacnejšie, ale vraj je aj menej štipendií. Alebo jednu z dvoch dlhšie etablovaných vysokých škôl anglosaského typu v Prahe, ktoré sú dosť lacné (podrobnosti v predošlých článkoch).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vaším programom je vojna (píše Michal Havran)

Odkaz lekárničke zo Slovenskej Ľupče.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.


Už ste čítali?