Dôchodková reforma v Čechách a médiá

Autor: Juraj Draxler | 24.6.2010 o 16:12 | (upravené 24.6.2010 o 18:39) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  2957x

Tento mesiac predstavila vládna, tzv. „Bezděkova", komisia náčrt možných reforiem českého penzijného systému. Zároveň formujúca sa vláda zvýraznila dôchodkovú reformu ako jednu zo svojich priorít.

 

Česká republika je jednou z dvoch postkomunistických členských štátov EÚ, ktorá nespravila reformu dôchodkového systému v štýle vyčlenenia „druhého piliera", čím sa rozumejú individuálne účty s aktívami investovanými na finančných trhoch.*

Ostatné mesiace sa vôbec nesú v znamení veľkej kampane politikov a médií za „reformu". Má to trochu podobný vzor, ako na Slovensku. V médiách na tému vystupujú „analytici", mimoriadne v kurze sú Aleš Michl z Raiffeisenbank a David Marek z Patria Finance. Zboku sú podporovaní tradičnými mediálnymi celbritkami typu Tomáš Sedláček.

K tomu sa pridávajú novinári. Argumenty sú nejasné, ale o to častejšie sa opakujú kľúčové frázy. „Systém je zastaralý", „je třeba reformovat", „demografie", „stát na penze nebude mít, je proto nutné, aby se každý o sebe postaral sám".

Najkrajší príklad takejto propagandy som našiel v MF Dnes, ktora uverejnila celostranový „rozbor" svojho komentátora Pavla Párala. Článok otvára veta „Česko má jeden z nejzastaralejších důchodových systémů." Po tejto manipulačnej a prázdnej vete autor pokračuje dosť zmäteným predstavovaním dôchodkových systémov v iných krajinách. Taliani prispievajú do „poměrně neobvyklého systému Notional Funding... Je to velmi drahé, v poměru k HDP vydá Itálie na důchody o polovinu více, než u nás... Navíc systém je velmi citlivý na demografický vývoj...". Porovnáva tak hrušky s jablkami - výplatu zo starého systému s nedávno reformovaným systémom. Ten je založený na príncípe, ktorý odborníci nazývajú „notional funding", teda virtuálne účty. Tie sa používajú aj inde, najdôslednejšie sú dotiahnuté vo švédskom systéme, čo ale autor nespomína. Princípom systému virtuálnych osobných účtov je navyše presne to, aby boli robustné z hľadiska makropohybov, vrátane demografie (človek dostáva len toľko, koľko si zarobil, úročené virtuálnym úrokom).

„Důchodový model, který odborníci považují za nejlepší na světě a který je zrcadlovým opakem italských penzí, v Evropě nenajdeme. Pochlubit se jím může Austrálie." Kto sú tí záhadní odborníci, ktorí z nejakého zvláštneho dôvodu majú milovať austrálsky systém, sa nedozvieme. „Ale zpátky do Evropy. Za jeden z těch lepších je považován ten britský." Ten potom opisuje z nejakých zastaralých materiálov, štátnej príjmovo linkovanej zložke hovorí SERPS, hoci dnes je táto v roku 2002 reformovaná zložka známa ako State Second Pension (S2P).

Mimochodom, Británia má jednu z najnižších národných mier úspor v Európe. Miera úspor je kľúčový indikátor toho, ako si národ dokáže dlhodobo udržiavať žvotnú úroveň, teda aj toho, ako si budú môcť žiť dôchodcovia v budúcnosti. Británia je tiež na tom veľmi zle z hľadiska efektívnosti systému, zložka „súkromného sporenia" vedie k veľkým stratám sporiteľov (administratívne náklady, straty pri prechode medzi fondami).

Atakďalej. Zmätene ešte spomenie švédsky a švajčiarsky systém. Leitmotív článku: český systém je zastaralý, treba ho reformovať, lebo.. eh, lebo demografia. Podprahové posolstvo: „dobré", „moderné", „analytikmi uznávané" systémy sú tie, kde dôchodcovia musia aspoň časť aktív povinne investovať na kapitálovom trhu.

V podobnom duchu sú konštruované aj iné mediálne príspevky. ČT má jednu, inak celkom peknú, reláciu, pripravovanú externým dodávateľom, o európskych témach. Volá sa Evropský manuál. Jedna časť bola venovaná dôchodkom. Ten istý formát. Nosnými rečnikmi boli ľudia z finančného sektoru, ktorí sú na danom riešení priamo zainteresovaní (aj keď jeden z nich je zároveň, bohužiaľ,  splnomocnencom vlády). Navyše tu padli aj rôzne manipulačné nezmysly, ako napríklad, že slovenská reforma prinesie všeobecne vyššie dôchodky (to pritom ani nebolo cieľom). Alebo, že Česká republika je akosi vo vyspelom svete unikátna tým, že väčšina ľudí sa spolieha v dôchodkovom veku najmä na dôchodky sprostredkované verejným systémom.

Až zábavná bola dôchodkom venovaná časť diskusnej relácie Michaely Jílkovej. Stredoškolský učiteľ Tomáš Trefílek sa tam úplne logicky pýtal spomínaného David Marka, ako teda to, že ľudia si budú odkladať na účty, zmení ten demografický pomer... Marek sa tváril, že otázku nepočuje a snažil sa mať čo najintelektuálnejší výraz, do toho Jílková tým svojím typicky „informovaným" spôsobom kričala na učiteľa Trefílka „a vy nevěříte tomu, že bude míň lidí..."?

Teraz k reforme. To, čo česká vládna komisia navrhuje, je veľmi mierny recept. Maličký pilier individuálnych účtov s investovaním na kapitálových trhoch, do ktorého sa môže človek dobrovoľne čiastočne vyviazať z verejného systému. Zaujímavé je, že praktický každý, kto toto riešenie presadzuje, zároveň dáva Slovensko ako príklad, ako reformu nerobiť. V diskusii to spomenie ešte aj ten Michl, Marek a ďalší. Prudké vytváranie transformačného deficitu, ktoré vzniklo tým, aká radikálna slovenská reforma bola, odstrašuje.

Napriek tomu reformné pokusy budia aj obavy. Reforma sa má napríklad podľa návrhu financovať cez zvýšenú DPH, takže si to odnesú príjmovo nižšie skupiny, proporcionálne viac vydávajúce na spotrebný tovar.

A hlavne, vôľa naliať peniaze do finančného sektora je naozaj silná, takže je možné, že vláda sa nakoniec odhodlá k niečomu dramatickejšiemu. Už predošlá pravicová vláda mala sklon k radikálnym riešeniam, napríklad v čase krízy dosť prudko a nesystémovo znížila odvody, ktoré potom v sociálnej poisťovni chýbali.

V každom prípade ale o český dôchodkový systém mám o dosť menej obáv ako o slovenský. Česká diskusia totiž je, napriek tomu, čo som tu napísal, vyspelejšia ako slovenská. Na rozdiel od Slovenska v Čechách existuje pomerne silná diskusia na rôznych poloprofesionálnych a profesionálnych fórach.

Takže, za tými mediálnymi bublifukmi sa skrýva oveľa silnejší odborný potenciál, ktorý predsa len Česi v akademickej a inej odbornej obci majú. A ten brzdí snahy o ľúbivé a nepremyslené experimenty.

 

 

 

 

*Druhou krajinou je Slovinsko. Iróniou je, že Slovinsko má pritom najbližšie k nejakým demografickým problémom, ktorými sa reforma zdôvodňuje. Je tiež najbohatšou postkomunistickou krajinou a prešlo v podstate úspešnou transformáciou, ktorá sa značne odlišovala od šokových terapií iných krajín. Čo bolo dané najmä existujúcim know-how, ktoré krajina mala vďaka dlhodobo vyspelej ekonomike orientovanej na vývoz na západné trhy, s pomerne vysokou autonómiou manažmentov podnikov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vaším programom je vojna (píše Michal Havran)

Odkaz lekárničke zo Slovenskej Ľupče.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.


Už ste čítali?