Kto zostaví vládu po budúcich voľbách?

Autor: Juraj Draxler | 13.6.2010 o 11:53 | (upravené 9.1.2011 o 10:12) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  2879x

Slovensko si prežilo v zásade pekné, pokojné voľby. Samotná kampaň, naštastie, nebola aj napriek ostrejším momentom výrazne špinavá. A, ako to už na Slovensku býva, skôr zameraná na billboardy a tlačovky. Inak strany plávali v mediálnom mori krátkodobých reakcií a protireakcí. Televízne diskusie boli mimoriadne plytké. Ale určitá insitnosť politickej scény má výhodu v tom, že s výnimkou partajných kruhov a viac intelektuálne orientovaných skupín politiku ľudia vnímajú relatívne vyrovnane. Voľby boli skôr spoločenskou udalosťou a občianskym sviatkom.

Navyše poskytli celkom príjemné divadlo, drámu až do samotného záveru. Ešte pred niekoľkými mesiacmi to vyzeralo na pohodlné pokračovanie vládnutia doterajšej koalície. Potom sa začal voľný pád dvoch satelitov Smeru, ktorý trval až do konečného sčítania hlasov. Výsledok: SNS sa takmer nedostalo do parlamentu a HZDS svoju púť na národnej scéne nateraz (a možno navždy) skončilo.

Končí tak jedna éra, Vladimír Mečiar bol napriek všetkým svojim chybám výrazným a v mnohých kľúčových momentoch aj zodpovedným politikom. Tak trochu romantik so slabosťou pre patetické gestá a silové hry. Jeho trochu prehnaná démonizácia súvisí aj s tým, že slovenskí intelektuáli si len hmlisto uvedomujú, ako spoločnosť v 90. rokoch vyzerala a aké intelektuálne kapacity boli k dispozícii. Vladimír Mečiar kočíroval HZDS, ktoré bolo v mnohých ohľadoch monštrom, ale tých možností zase tak veľa nebolo. Teraz už hádam ale ostane na zaslúženom politickom dôchodku.

Príjemným momentom volieb je úspech strany Most-Híd. Zo slovenského parlamentu sa stráca orbánovská SMK. Navyše, Béla Bugár si úspech zaslúži. Je jedným z mála naozaj vecných slovenských politikov a má okolo seba väčšinou veľmi kompetentných ľudí. A to, že Most predsa len nie je výhradne maďarskou stranou, je veľmi príjemným signálom na medzinárodnej úrovni aj dovnútra slovenskej spoločnosti.

Rozpačitejšie pôsobí vysoký výsledok novej strany SaS. Rozhodne platí, že trochu zlepšila kvalitu politického dialógu tým, že má materiály písané pomerne jasným jazykom, snaží sa komunikovať technicky. Na druhej strane povrchná vecnosť zakrýva mimoriadne zjednodušený pohľad na svet, ktorý títo „burziáni z Miletičky" majú. V tejto chvíli ale treba uznať, že zabojovali lepšie, ako si to mnohí, vrátane autora týchto riadkov, ešte nedávno predstavovali.*

Nepríjemným momentom volieb je vysoký výsledok Smeru - aj keď tu zrejme došlo k posunom v tom zmysle, že Smer mnohých svojich sympatizantov strácal a zároveň k nemu prechádzali doterajší voliči jeho satelitov. Strana si zaslúžila dostať po nose oveľa výraznejšie. Treba uznať, že médiá by Smer znášali pod zem aj v prípade, že by vládol oveľa zodpovednejšie. Strana síce išla do vlády evidentne nepripravená, ale mnohé kroky v začiatkoch vládnutia boli úplne legitímne. Napríklad zastavenie privatizácie či zákaz komerčnosti zdravotného poistenia. Postupom času ale biznismeni zo Smeru pri pohľade na plný stôl štátnych financií doslova zbesneli. A vláda naozaj nerobila nič dlhodobé, koncepčné pre krajinu. Strana papalášov sa zameriavala na arogantné gestá ako predvolebné umiestnenie megasochy „kráľa" Svätopluka na hradné nádvorie.

Nová vláda bude naozaj „zlepencom". A hneď na začiatku bude musieť riešiť zopár bonbónikov. Svoj postoj k záchrane Grécka. Alebo čo s nerealistickým a čiastočne nezmyselným receptom zvaným „odvodový bonus", ktorý je vlajkovou loďou SaS. Nová vláda bude musieť dramaticky upratovať verejné financie. Nebude to populárne.  Iveta Radičová, zrejme budúca premiérka, je navyše nešikovnou komunikátorkou. Mimochodom, jej predchodca  na straníckom poste, Mikuláš Dzurinda, bol veľmi zlým rečníkom. Hovoril takmer výhradne v zle zostavených vetách, plných balastu, bez pointy a ešte sa pritom neuveritelne pateticky tváril. Radičová je len čiastočným zlepšením a je len otázkou času, kedy začne občanov svojím roztekaným, pseudoštátnickym prejavom silnejšie iritovať.

Čo bude pri ďalších voľbách, ktoré pokojne môžu prísť aj predčasne? Dokáže sa Smer aspoň čiastočne zreformovať? Je to jedna z kľúčových otázok dneška. Zrejme ťažko. Vrchné etalóny strany sú prelezené mimoriadne bezškrupulóznymi ľuďmi. Ak by strana brala reči o „dôraznej obrane národnoštátnych záujmov" dôsledne, musela by niektorých svojich vysokých funkcionárov rovno postaviť k múru. Ale reformu si treba želať. Strana sa môže rýchlo dostať naspäť k moci. Pre krajinu by bolo veľmi prospešné, aby to už bol aspoň trochu iný Smer.

Strana môže ale tiež tvrdo doplatiť na odstavenie od moci a finančných tokov, ako aj na možné vyšetrovanie niektorých káuz.

Takže všetko je otvorené a Slovensko zrejme čaká obdobie nestability, ktoré môže vyústiť do dramatického preorania politickej scény. Každé nové riešenie, ťažiace z nespokojnosti občanov, treba postaviť na zodpovednej vnútrostraníckej práci a technokratickej príprave na vládnutie. To by malo byť poučením ostatných štyroch rokov.

 

 

 

*Tieto voľby pekne ukázali aj kvalitu predvolebných prieskumov. Keď MVK vo februári ukázala prudký nástup SaS, konkurenčný Focus, ktorý robil zber dát v rovnakom čase, ešte nič nezaznamenal. Išlo len o najvýraznejšiu ukážku toho, ako ktoré agentúry pracujú.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?