Klišé a rituály kapitalizmu

Autor: Juraj Draxler | 2.9.2008 o 12:58 | Karma článku: 9,61 | Prečítané:  2715x

"Bohatí sú iní ako vy alebo ja. Majú viac peňazí." Oscar Wilde    Pred časom som večeral s bývalým spolužiakom, ktorý je momentálne strašne vysadený na zarábanie peňazí a chystá sa tiež urobiť si MBA na niektorej z najprestížnejších škôl. Prišiel do Bruselu na nejaké školenie, ktoré organizovala jeho firma. Sedel pri jednom stole s veľmi vysoko postavenými manažérmi nadnárodných firiem. Pri večeri mi povedal: „To je neuveriteľné, ale mnohí z týchto vysoko postavených ľudí mi ani nepripadajú extra inteligentní."

 

Hm. Áno, je to veľmi rozšírené klišé. Prečo je niekto bohatý? Pretože je chytrý. Znie to dobre, inteligencia ako hodnota je v modernej spoločnosti pomerne málo spochybňovaná.

Úprimne povedané, inteligencia môže pomôcť tomu, kto sa bohatým chce stať. Pretože inteligencia je schopnosť riešenia úloh. Ale nie každý chytrý človek je vysadený na zbieranie peňazí. A niekto by možno zbohatnúť chcel, ale pri výbere medzi nie veľmi intelektuálne náročnými aktivitami spojenými so zarábaním peňazí a riešením zaujímavých intelektuálnych úloh dá prednosť tomu druhému. Poznám akademikov, ktorí by v bankách náramne dobre zarábali (a niektorí nejaký čas aj zarábali), ale radšej robia veci, ktoré ich bavia. V bankách sa nájdu aj mimoriadne zaujímavé džoby, len je ich dosť málo. Ak nemáte na to, aby z vás bol quant, šupnú vás robiť nejaké rutinné risk management výpočty.

A opačne. Kadekto sa dopracuje k „dobrému fleku" proste preto, že je ochotný sa viac venovať všetkým tým nudným veciam okolo budovania kariéry, alebo sa rád podlizuje, alebo je v správny čas na dobrom mieste, atď.

Hovorím to s určitou autoritou, keďže sa občas medzi dosť majetnými ľuďmi pohybujem, sedím so smotánkou na večeri v Bruseli či v Londýne, letel som súkromným tryskáčom (biela koža, jedna letuška pre dvoch cestujúcich). Niektorí sú chytrí, mnohí ani trochu.

Najbizarnejšia príhoda, na akú si spomeniem, sa týka jedného vysokopostaveného investičného bankára. Chodil hore dole po chodbe a reval do mobilu svojej sekretárke, ako si mohla dovoliť nechať mu vyrobiť takú odpornú vizitku, je to najodpornejšia vizitka, akú kedy v živote videl, ako on teraz vyzerá, s takou odpornou vizitkou, toto sa stalo naposledy, niečo otrasné, takúto odpornú vizitku ešte nevidel, je to najodpornejšia vizitka za jeho kariéru, je to jasné, hnusná, odporná, okamžite dať vytlačiť nové, takúto odpornú vizitku ešte nikdy nevidel... človek, ktorý zarába tak aspoň milión euro ročne vynakladal celú energiu svojho tela na nadávanie na vizitku.

Kapitalizmus má jednoducho svoje klišé a rituály. Typický rituál sú dlhé pracovné hodiny ako vyznanie lojality firme. Aj to som už zažil, šialeného amerického šéfa posadnutého produkovaním úplne zbytočných vecí, ak neukážeme pracovitosť, vyhodia ma, aj teba vyhodia... alebo... ťa vyhodím ja...

Je fajn mať peniaze. Osobne mám tiež v pláne raz pekne zbohatnúť. Ale nejakým užitočným spôsobom. A preto, že ma baví cestovať na pekné miesta, navštevovať dobré galérie, jesť dobré jedlo a dobre bývať. Ale že by som kvôli tomu chcel byť úradníkom v nejakej nadnárodnej spoločnosti a dlhé roky sedieť v kancelári, tliapať tou hatlaninou so spotvorenými anglickými výrazmi (o tretej bude míting, v ofice u bosa), aby som si mohol ísť každý víkend nakupovať do obchodného centra nejaké značkové handry a chodiť na dovolenky do all inclusive hotelov... To už by som radšej býval v nejakej osade na Balkáne, v chudobe, ale s čistým vzduchom. Aj keď k tomu hádam nedôjde : )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?