Ako sa dostať na vysokú školu v zahraničí I.

Autor: Juraj Draxler | 25.6.2005 o 20:36 | Karma článku: 10,91 | Prečítané:  12991x

Chcem opísať ako sa dostať na štúdium (a zabezpečiť si preň finančné prostriedky) na anglosaskom type univerzít – či už v USA a vo Veľkej Británii, alebo na univerzite v inej krajine, ktorá ponúka štúdium v angličtine a má nejaký druh britskej alebo americkej akreditácie. Tento posledný typ štúdia je často prehliadaný a pritom ponúka veľa výhod, či už možnosť študovať v angličtine a pritom sa priučiť aj inému jazyku (napríklad pri pobyte v Nemecku), alebo jednoducho mať anglosaské vzdelanie za pomerne nízke náklady (štúdium v Prahe).

Reálny záujem o miesta na zahraničných univerzitách medzi Slovákmi rastie. Naše členstvo v EÚ znamená menšie školné (vo Veľkej Británii) a odpadnutie problémov s pracovným povolením( tamtiež - keďže veľa študentov potrebuje popri štúdiu aj zarábať). Zároveň zvyšovanie reálnych príjmov spolu s medzinárodnou kúpyschopnosťou koruny znamená, že väčšie množstvo ľudí ako predtým jednoducho na štúdium v zahraničí má.

Sám som absolvoval rok na pobočke istej americkej univerzity v Nemecku a potom dva roky na Medzinárodnej univerzite v Brémach, čo je vysoko výberová univerzita s nemeckou aj americkou akreditáciou. Dnes študujem vo Veľkej Británii. Istý čas som bol dokonca zamestnaný ako asistent vysokej školy pomáhajúci študentom vybrať si ďalšiu univerzitu – takže mám pomerne široký rozsah znalosti a rád sa s nimi podelím.

Univerzity v USA

 

Americké vysoké školstvo sa delí na dva druhy inštitúcií. Na jednej strane sú to samotné univerzity, na druhej tzv. „liberal arts colleges“. Tie ponúkajú iba základný titul, či už bakalára humanitných vied (BA), alebo vied prírodných (BSc). Veľa Američanov však dáva prednosť práve tomuto druhu inštitúcií, pretože na rozdiel od univerzít sa tu ponúka často osobnejší pristup k študentom, lepšie technické vybavenie a viac sa pri výbere vyučujúcich dáva dôraz na to, aby vedeli učiť, ako na ich vedeckú činnosť (obyčajne sa však nevylučuje, aby sa vyučujúci zároveň venovali výzkumu). „Liberal arts colleges“ sa kedysi zvykli odlišovať aj tým, že ponúkali väčšiu flexibilitu pri výbere predmetov. Dnes je to však rovnaké aj pri väčšine univerzít – veľkou výhodou amerického systému je, že študujete na kredity. Dokonca sa obyčajne priamo vyžaduje, aby ste si popri štúdiu hlavného predmetu, ktorý je napríklad humanitný, zvolili aj niekoľko predmetov z prírodných vied, a naopak.

V zásade teda medzi univerzitami a „liberal arts colleges“ nie je rozdiel. Pre Američanov ísť na vysokú školu sa povie „go to college.“

Ak sa chcete rýchlo zorientovať, čo sa týka kvality a prestíže jednotlivých škôl, obráťte sa na americký časopis US News and World Report už roky zostavuje takéto rebríčky. Pravda, poradie treba brať čisto ako hrubú informáciu, niekedy vám môže škola z piatej desiatky vyhovovať rovnako, ako Williams College (ktorá je v najnovšom rebríčku na prvom mieste medzi „liberal arts colleges“). Ak si štúdium chcete platiť sami, menej prestížne školy vám niekedy dokonca rady dajú zľavy na školnom – nebojte sa vyjednávať! Na druhej strane prestížne školy majú tekmer bez výnimky štedré zdroje pre podporu zahraničných študentov. K financiám sa však ešte dostaneme.

Vstupnou bránou na vysokú školu je absolvovanie testu SAT („Scholastic Aptitude Test“). Niektoré školy akceptujú aj iný test, ACT, keďže je to však zriedkavejšie, a okrem toho SAT platí skoro všade tak či tak, netreba sa ním zaoberať.

SAT sa dá robiť niekoľkokrát ročne a po celom svete, napríklad aj v Bratislave. Skladá sa z dvoch častí, verbálnej a numerickej (hodnotia sa tu schopnosti riešiť veľký počet slovných alebo matematických problémov). V každej z dvoch častí sa dá získať maximálne 800 bodov, priemer je okolo 500. Špičkové školy budú pozerať na to, či máte spolu aspoň 1200 bodov. Keďže väčšina škôl si ako posledný termín pre prijímanie prihlášok od cudzincov, ktoré zároveň obsahujú žiadosť o štipendium dáva koniec januára, treba si test spraviť s dostatočným predstihom. Niektoré informácie vám poskytne daná webstránka a navyše vám pri registrácii na test (momentálne sa platí $41,50) pošlú info brožúrku, ale oplatí sa aj kúpiť si (napr. cez Amzon) nejakú špecializovanú príručku pre prípravu na testy (najlepšie Barrons). Okrem všeobecného testu sa dajú robiť testy aj pre jednotlivé predmety. Niekedy sa vyžaduje tzv. Writing Test. Väčšinou sa však tieto predmetové testy vyžadujú iba pre niektoré prírodovnedné smery, ale ak si myslíte, že môžete slušne nabodovať, priplaťte si a spravte si ich. Výsledky sa posielajú na vami uvedené školy automaticky.

Od cudzincov sa navyše vyžaduje aj test angličtiny, TOEFL. Prihláškové formuláre na školy bývajú zdĺhavé, cudzinci sa obyčajne dosť potrápia s esejami.

Čo sa financií týka: špičkové školy majú všetky prístup k federálnym fondom pre zahraničných študentov. Akurát vypĺňanie príslušných formulárov je hlavybolenie. Sú veľmi podrobné a vyžadujú informácie, ktoré si Slovák musí vymyslieť, lebo podobné veci nesleduje (napríklad, koľko vaša rodina míňa ročne na ošatenie). Všetky formuláre si preto aj okopírujte, aby ste vedeli na ďalší rok, pri vypĺňaní ďalších, čo ste si pred rokom navymýšľali!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?