Krásy života

Autor: Juraj Draxler | 1.3.2008 o 23:59 | Karma článku: 5,09 | Prečítané:  1774x

Keď si takto otvorím fľašu kvalitného vína a pustím si Hanu Hegerovú, napadne mi, že mám vlastne v tom krátkom živote sakra šťastie. Jednak si ich viem vychutnať a jednak k nim mám prístup. Krásy života.

 

O niektorých sa nerozpráva. Maximálne môžete v šansóne naznačiť, aký je to pocit, vyjsť z teplého bytu do studených, tichých a možno špinavých ulíc a cítiť sa kráľovsky pri spomienke na noc, pri dýchaní čerstvého vzduchu a vychutnávaní vánku večnosti.

Sú veci, ktoré by mal každý chcieť skúsiť. Muž by mal aspoň párkrát v živote stáť v ringu, pracovať s obitým vakom v jednoduchej telocvični, žiadne fitko pre metrosexuálov, a makať sám za seba, v rukaviciach proti slabším aj silnejším protivníkom. Nejde o vyhrávanie, ide o ten boj.

A vychutnať si dobré jedlo. Úprimne povedané, dokážem oceniť luxusné reštaurácie. Papal som už v Plaza Athénée v Paríži. Vynikajúcu kuchyňu majú v Jumeirah Beach Hotel v Dubaji (to je ten menší vedľa Veže Arabov). Ale najradšej mám tie šialene dlhé obedy a večere v jednoduchých gréckych tavernách, kdesi na brehu mora.

Je luxus, ktorý sa nedá kúpiť. Debata na úrovni. Iným luxusom sa dá trochu pomôcť. Kúpiť si výlet do krásnych kútov Zeme. Mám rád Paríž a jeho galérie. Banskú Štiavnicu s jej jemne strašidelnou, jemne melancholickou, čarovnou atmosférou. O Prahe ani nemusím hovoriť.

Hory. Máločo ma v posledné roky tak chytilo za srdce ako pohľad na čiernohorské pohoria z mestečka Kolašin. Možno dokonca ani vodopády Iguacu, a to bol naozaj pohľad pre bohov.

More. Na Azúrovom pobreží sú miesta, kde máte pocit, akoby ste zrazu vstúpili do maľby. Les Calanques, alebo ostrov Porquerolles. Alebo zaplávať si v noci v mori, nad vami mesiac, oproti svetlá taverien malého gréckeho mesta, okolo len teplá čiernota...  

Pozerať sa večer z hory Srd dolu na Dubrovník. Obrovský mesiac, hviezdne, hviezdne, hviezdne nebo - naozaj som v živote nevidel oblohu ani zďaleka tak zaplnenú tými malými žiarivými bodkami. Hradby tohto magického mesta dolu obmýva more, oproti svietia do tmy svetlé skaly ostrova Lokrum.

A predsa je ešte možno niečo zadúšajúcejšie ako pohľad do hĺbok Jadranu. Počúvať tú dobrú hudbu, ktorá rozpráva príbehy. Mágiu tu na Zemi tvoria v konečnom dôsledku len ľudia. Tí, ktorí sa vedia zakusnúť do života, z ulíc Paríža vydestilujú verše o láske, z pohľadu na hory vytvoria román, sediac v troskách miest rozborených vojnou z nekonečného smútku spravia most k Bohu.

Ne me quitte pas

Il faut oublier

Tout peut s'oublier

Qui s'enfuit déjà

Oublier le temps

Des malentendus

Et le temps perdu

A savoir comment

Oublier ces heures

Qui tuaient parfois

A coups de pourquoi

Le cœur du bonheur...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vaším programom je vojna (píše Michal Havran)

Odkaz lekárničke zo Slovenskej Ľupče.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.


Už ste čítali?