Padák nevynašiel Banič

Autor: Juraj Draxler | 1.3.2008 o 12:00 | Karma článku: 12,35 | Prečítané:  4218x

Náramne ma pobavil článok v januárovom .týždni, ktorý sa mi teraz náhodou dostal do ruky.

Rozoberá tému národných hrdinov. V jednej časti článku konštatuje oslovený stredoškolák: „Nemyslím, že je podstatné umelo vytvárať hrdinov. Pre mňa je napríklad dôležité, že vynálezcom padáka bol Slovák."

Skoro som sa zadusil od smiechu. Takže umelých hrdinov nepotrebujeme... a hneď nato príde zopakovanie toho nešťastného nezmyslu o Baničovi, ktorý sa na Slovensku tak zažral.

Padákom sa skákalo viac ako storočie pred tým, ako Banič začal robiť svoje pokusy. Už pred Baničom existoval základný typ kupolovitého padáka, ktorý sa popri neskôr zostrojených riadených padákoch používa až dodnes!

Banič iba prišiel so svojským, vrcholne nepraktickým riešením. Dostal naňho patent - samozrejme, veď patent ste dostali na akýkoľvek nezmysel, ak bol technicky originálny. To je všetko.

Hlúposť o vynálezcovi padáka Baničovi dnes živí aj internet. Objavuje sa na obskurných webových stránkach. Aj v článku o padáku na Wikipédii je v tejto chvíli veta o Baničovi - veľmi nesedí s kontextom, ale to autorovi vety nevadilo.

Veď aj sám Banič napísal, že „vynašiel... isté nové účelové zlepšenie padákov". Spomína to aj tento článok v Euroreporte - a potom nasledujú všetky tie hlúposti o jedinečnom Baničovom vynáleze.

Ako liečiť komplexy

Inak, ten článok v .týždni obsahuje aj ďalšie formulácie typické pre zakomplexovanú diskusiu na malom Slovensku. „Keď Kláštorisko navštívili svetoví odborníci na cirkevné dejiny, zostali úplne „paf" z toho, čo tu mladí ľudia na kolene dokázali. Nikde v Európe sa vraj s ničím podobným nestretli."

Presne tak, nesmú chýbať vágne odvolávky na zahraničných odborníkov, ktorí ostali v nemom úžase nad niečím údajne jedinečným.

Čo s tým?

Nuž, Slovensko má susedov s neuveriteľnou vedeckou a kultúrnou históriou.

Rakúsko sklonu 19. a prvej polovice 20. storočia vyprodukovalo absolútnu špičku vedy vtedajšej doby  - Wittgenstein, Gödel,  Mach, Menger, Schumpeter, Hayek, von Bertalanffy, a mnohí iní.

Podobne aj Maďarsko, tiež hlavne zo svojej židovskej komunity - Szilárd, Teller, von Neumann, Erdős, jedendruhý Polányi, Kornai... .

Česi sa tiež môžu chváliť Wichterlem, Heyrovským, Křižíkom,prípadne Placzekom, vypomôcť si Mendelom či, ak by už boli veľmi zúfalí, už spomínaným Schumpeterom, Machom, Gödelom a inými slávnymi Rakúšanmi, ktorí sa narodili na Morave - ale to nepotrebujú, preto sa k nim ani nehlásia. Poliaci majú tiež značnú tradíciu.

História sa už dobehnúť nedá. Pravda, Slováci by si mali pripomínať svojich významných vedcov. Jednak starších, od Murgaša po Stodolu. Jednak tých povojnových, Čabelku, predstaviteľov slovenskej matematickej školy. Ale hlavne sa starať o tých súčasných. Nie pre nejaké jednorazové zakomplexované meranie sa vo veľkosti s niekým iným, ale jednoducho preto, že vedcov podporovať treba. Zúfalé dodatočné hľadanie hrdinov komplexy nerieši, iba ich podporuje.

A čo s dejinami ako takými?

História sa často vníma ako sled, väčšinou konfliktných, udalostí, rozprávaných cez postavy niekoľkých protagonistov. Na Slovensku takéto poňatie dominuje dokonca aj na úrovni stredných škôl, čo paradoxne prispieva k tým komplexom menejcennosti, keďže Slováci tak veľa známych osobností jednoducho nemajú.

História by sa mala vyučovať inak. Na úrovni stredných škôl a vyššie viac komparatívne, dávať študentom materiály a nechať ich tvoriť argumenty, nie nútiť ich memorovať dátumy. A hlavne (čo sa okrajovo spomína aj v tom článku v .týždni), vyučovať dejiny komplexnejšie. Viac ekonomických vecí, viac o životnom štýle, vsúvať viac životných príbehov jednoduchých ľudí, obrazov každodenného života.

Iste, mimoriadne dôležité sú aj mýtické príbehy. Od Svätopluka po Jánošíka. To je však materiál hlavne pre spisovateľov a filmárov.

Ale v žiadnom prípade netreba podporovať čisté lámanie faktov cez koleno - ako v prípade Baniča a padáka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čaputová si pozve Čižnára aj Lučanského, vysvetlia Trnkovo prepustenie

Prípad oslabuje dôveru v spravodlivosť, uviedla.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.

Trnku pustili, prokurátor stíhanie spochybnil

Polícia exšéfa prokuratúry obvinila vo štvrtok.


Už ste čítali?