České jednohubky

Autor: Juraj Draxler | 19.12.2007 o 8:38 | Karma článku: 4,18 | Prečítané:  2038x

Mozaika dojmov kozmopolitného odrodilca.

 

„Popelka už není!"

Tak, a to som strávil päť minút uvažovaním, či si to DVD kúpiť! A vlastne tak porušiť tradíciu, že Popoluška sa pozerá v televízii, priamo na Vianoce, keď vonia stromček a na stole lákajú koláče. Minulý pondelok vydala MF Dnes Tři oříšky pro Popelku. Ráno sa distribuovali, vraj 350 tisíc kusov. Na obed už v mojom stánku bolo vypredané. O pár dní Mladá Fronta vysvetľovala, ako aj ich dopyt prekvapil.

V septembri a októbri som ešte minul na nákupy českých filmov  pomerne veľa peňazí. Postupne ale zmohutnelo vydávanie DVD ako samostatne predajných príloh českých denníkov. Za smiešne ceny, okolo 40 korún. Takže som prestal chodiť do obchodov a čakám, čo trafiky prinesú. (Okej, uznávam, že napríklad na Ondříčkov Grand Hotel som nečakal a išiel si ho kúpiť čo najskôr, cena-necena.)

Takže Popelka není. „Ale určitě bude znovu. Nechcete zatím Tři veterány?" Zobral som si pana Tau. Troch veteránov už mám.

Doprčic aj s Billou!

Človek rozmaznaný supermarketmi trochu viac na Západe je z českého výberu trochu rozmrzelý. Ja chodím do Hypernovy, nakúpiť sa tam dá, ale zďaleka nie všetko, na čo je človek zvyknutý. Rybie prsty som po pár pokusoch vzdal, nemá to cenu. Olivový olej extra panenský - dva pokusy, v obidvoch prípadoch horký jak šľak, asi zlé skladovanie. Zelenina, chvalabohu, zďaleka nie taká otrasná ako som zažil v bratislavských Tescách a Billách, ale značne úzky výber. Žiadne veľké vyrábanie šalátov ako počas môjho belgického pobytu sa tu nekoná.

A keď už spomínam Billu. Už niekoľkokrát som počul výkriky typu „Delvita, vráť sa!". (Belgický reťazec Delvita, v Belgicku samotnom vystupujúci pod značkou Delhaize, v Čechách prevzala Billa.) Toť minule, kolega sa sťažoval, ako bol zvyknutý si tam fajn nakúpiť. Dvakrát som tieto povzdychy dokonca čítal v nejakých časopisoch a novinách.

Okrem toho, aj do Čiech dorazili všetky tie mäsové výrobky otrasnej kvality, zvlášť, čo sa „údenín" týka. V supermarketoch to, samozrejme, nekupujem, ale musel som si zvyknúť na to, že v klasických hospodách sa neoplatí objednať si niečo, čo obsahuje údené mäso, lebo to skončí otrasným zážitkom.

Ale inak treba priznať, že tie supermarkety priniesli novú kvalitu obsluhy a oproti minulosti je dramaticky väčší výber tovaru, a na druhej strane (aspoň tu v Prahe) je na výber aj z všelijakých menších obchodíkov - kvalitných mäsiarstiev, biopotravín a podobne.

Arabela v St. James Parku

Tie DVD prílohy, to nie sú iba české filmy. Ale českých je veľa, myslím, že väčšina. Ľudia si ich žiadajú. Česi majú výhodu obrovskej kultúrnej tradície, ktorú len tak niečo nevymaže. Ani tie otrasy, ktoré priniesla zmena spoločenských pomerov po Nežnej, keď sa zrazu vyrábal iba drek. Postupne sa z toho začínajú vyhrabávať, domáca kultúra ožíva. Ale aj tak tvorí kultúrne zázemie krajiny najmä to, čo sa vytvorilo pred rokom 1989 - za „socializmu", pred vojnou...

A táto populárna česká kultúra má stále svojich priaznivcov aj ďaleko za hranicami krajiny. Už sa mi stalo, že som sa na konferencii rozprával s čínskym fyzikom a ten ma zrazu prerušil v nejakej kvázi vedeckej diskusii a začal sa vypytovať na české animované filmy.

Alebo minulý mesiac. Bol som v Londýne na seminári akademikov a vysokých úradníkov britskej vlády, téma konkurencieschopnosť Európy. Parádna miestnosť v paláci ministerstva zahraničia, hneď vedľa Downing Street. Dosť som sa nudil, podobných diskusií som už predsa len zopár absolvoval. A tak som sa venoval najmä analytičke britského ministerstva priemyslu a obchodu, pôvodom z jednej východeurópskej krajiny.

Po porade sme sa vytratili von, romantická prechádzka v St. James Parku. Podvečer, jemná hmla, prechádzame sa v opadanom lístí a zrazu mi táto princezná oznámi, ako strašne jej chýba taký krásny seriál, ktorý v detstve rada pozerala, ako sa to len volalo... bol tam zlý čarodejník, Rumburak, a taká pekná princezná... áno, Arabela. Uprostred toho britského parku, okolo ktorého krúžili typické červené double-deckre, to bol zrazu mimoriadne bizarný zážitok.

Frajer v SUV počúva Karla Svobodu

Haha! A to si fragmenty z tejto kultúry nachádzajú aj nových priaznivcov. Minule takto idem Prahou, na červenú zastaví taaakýto obrovský džíp, ešte to malo americkú značku. A vo vnútri sedel chalan, úplne typický americký ksicht, dobre živený blonďák s výraznými írsko-anglickými črtami. Stereosúprava na plné pecky. Nie, nešiel v nej rap, grunge, Madonna - vyhrávala titulnú melódiu zo seriálu Návštevníci (aj ten mám na DVD...). Predstavte si tú scénu: frajer sa tvári ultra cool, ruka vyvesená von z dverí, ležérne pozerá na semafór a do toho mu hrajú tóny populárneho detského seriálu zo socialistických čias.

Lacné a kvalitné

Do toho Londýna som letel s nejakými podkladmi, ktoré som si mal pred seminárom prečítať. Ani som ich len nevytiahol z tašky. Nemohol som - v rukách mi sedeli Haškove Politické a sociální dějiny Strany mírneho pokroku v mezích zákona. Švejk je na mňa príliš dlhý, oveľa radšej mám Haškove poviedky. Takú Velitelem města Bugulmy som čítal už niekoľkokrát a stále mávam pri nej záchvaty smiechu. No a tieto poloimaginárne dejiny politickej strany sú úplná čerešnička na torte haškovského humoru.

Knižku som kúpil v obchode, ktorý je súčasťou pomerne zvláštneho podnikateľského projektu. Levné knihy je sieť obchodov s knihami, CD, DVD, z ktorých mnohé firma tiež sama vydáva. Všetko nesmierne lacné - obchod naháňa marže hlavne na minimalizovaní nákladov na prezentáciu a všetky tie čačky okolo, takže tovar je zväčša iba tak nakopený na pultoch a pri platení vám ho nebalia. Niektoré tituly sú drek, ale kopa vecí je mimoriadne zaujímavá. Zvlášť DVD - filmy od Bergmana, Zanussiho, Antonioniho... Cena za DVD pritom nejakých 100-150 korún českých. Začínam tam byť pravidelným zákazníkom.

Inak, k tej literatúre. Nemám nič proti Hrabalovi, ale keby som bol osemdesiatročným profesorom a literárnym kritikom, volal by som vášnivo na obecenstvo, že „tohle všechno my nalézáme už u Vančuru a u Haška!".

A teraz niečo k pokleslej kultúre

Minule sa mi prvýkrát stalo, že som vošiel do stánku s novinami, všimol si, že vyšlo nové číslo kultového pánskeho časopisu Maxim a nekúpil si ho. Stále je to zčasti bohovsky zábavné čítanie, ale to násilné pchanie silikónových žien pomaly na každú tretiu stranu je dosť od veci, podobne ako výrazný nárast násilného „macho" humoru. A to ani nehovorím o pretlaku reklamných textov (napríklad na Stellu Artois - ktorý normálny človek si v Čechách bude kupovať Stellu? Tie vtieravé články o výnimočnom pive sú pekne na grc).

Škoda, český Maxim ukazoval dosť jedinečný, povedal by som, „pokleslý humor vysokej kvality". To britská či francúzska mutácia (tá druhá sa volá Maximal) je vyslovene odpad pre debilkov. Ale asi takto postupne skončí aj Maxim z ČR.

Jaj, tie naše Slovenky rozkošné

Prvýkrát sa mi to stalo v Ikey. Pozerám nábytok, pár metrov odo mňa nejaký Talian niečo lámanou angličtinou vysvetľuje predavačke, tá mu úslužne až servilne podobne lámanou angličtinou odpovedá. O chvíľu som s niečím potreboval poradiť ja, prišiel som k nej, so služobnou profesionalitou sa ku mne obrátila, otvoril som ústa... „No, veď tam si to nájdete..." atď. Po desiatich sekundách mi dávala najavo, že ju svojimi otázkami už ale naozaj otravujem. A toto sa mi stalo viackrát (Slovákov je tu ako lacnej pracovnej sily dosť, až ma to šokovalo). Stretnutie s krajanom prebúdza všetkú tú „láskavosť" známu v sektore služieb v domovskej krajine. U mladých Sloveniek je navyše protivnosť, tuším, nejakým rituálom, ktorý má nabudzovat pozornosť okolia.

A na záver

Český časopis Týden priniesol prednedávnom titulku „Šokujúci odhalení - Cimrman neexistuje!". Vo vnútri obrovský článok. Zo začiatku vcelku vtipný. Celý je postavený na fikcii, že Járu Cimrmana si v skutočnosti vymysleli dvaja českí dramatici. Ale musím povedať že postupne, ako sa novinári snažia „rekonštrukciu" histórie „mýtu" rozvíjať, text stráca silu, celá paródia začne vyznievať nepresvedčivo a násilne.

Inak, záujemcom o dielo Járu Cimrmana môžem oznámiť, že nedávno boli v archívoch objavené nové dokumenty, sám som mal tu česť sa niektorými zaoberať.

A to je na dnes z Čiech všetko.

: )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čaputová si pozve Čižnára aj Lučanského, vysvetlia Trnkovo prepustenie

Prípad oslabuje dôveru v spravodlivosť, uviedla.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.

Trnku pustili, prokurátor stíhanie spochybnil

Polícia exšéfa prokuratúry obvinila vo štvrtok.


Už ste čítali?