No, s tým zahadzovaním kariéry to nie je také horúce. Ja som totiž šéfom ponúkol, že budem pracovať na svojich veciach aj naďalej, iba na diaľku. Takže robím presne rovnaké veci, ako doteraz, akurát namiesto sedenia pred počítačom v Bruseli, sedím v Prahe. A na rôzne porady po všetkých kútoch Európy budem lietať naďalej.
Áno, bežný pracovný týždeň v CEPS-e vyzerá asi tak, že v pondelok pri bežaní dole schodami človek svojou kávou takmer obleje nejakého cudzieho chlapíka, ktorý je zhodou okolností guvernérom kanadskej centrálnej banky. V utorok si pri vchode pretláča cestu novinármi, ktorý sa bijú o rozhovor s tým týpkom v šedom obleku tam v rohu, ktorý je námestníkom ministra zahraničných vecí USA. A v stredu na nejakej nudnej recepcii ukradne spred nosa šalát šéfovi sekretariátu nejakého eurokomisára.
Ale na otieranie sa o formálne mocných ľudí veľmi nie som, to prvé, a po druhé sa potrebujem nadýchať čerstvého vzduchu.
Áno, Praha je v spoločenských vedách perifériou, podobne ako určite nie je významným politickým centrom. A v niektorých ohľadoch si treba zvyknúť na trolinkú nižšie štandardy - kvalita potravín v bežnom belgickom supermarkete sa s bežným českým supermarketom nedá celkom porovnať (ale zase si môžem nakúpiť v drahších špecializovaných obchodoch).
Ale inak - Praha je prekrásna. Je tu priestor, voľné plochy, nie ako typicky klaustrofóbne západoeurópske mesto. A naokolo je krásna príroda.
Takže, pár mesiacov budem v Prahe pracovať na svojom výskume, popritom trošku vyučovať na pobočke americkej univerzity a trochu si užívať peknú krajinu.