reklama

Au revoir Bruxelles...

Brusel, pre mňa, chvalobohu, znamená najmä peknú ulicu avenue Molire a vôbec celú tú majestátnu oblasť na hranici medzi štvrťami Ixelles a Uccle. Cestu domov z obľúbenej DVD požičovne peknou zelenou ulicou. Hlavné mesto Európy má aj iné svetlé stránky. Určitú drsnú vitalitu, zvlášť mladí ľudia sú pomerne energickí. Určitú civilizovanosť - neexistuje, aby na vás šofér električky nepočkal, keď vidí, ako v diaľke zúfalo bežíte s cieľom stihnúť svoj spoj.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 

Ale Belgicko je aj krajina, ktorá vie byť pekne čudná. Celá diaľničná sieť je osvetlená zo stĺpov, na čo sú miestni patrične hrdí. Zato majú neuveriteľne špinavé a vôbec zanedbané železničné stanice, zvlášť tie v Bruseli (s výnimkou Gare du Midi). Bratislavská hlavná stanica je oproti bruselskej hlavnej luxusný palác.

Vôbec, s tou hygienou je to občas dosť zlé. Niežeby som bol vyslovene úzkostlivý, ale dosť mi vadilo pozerať sa, ako mi v predajni sendvičov pripravuje niekto sendvič holými rukami, ktorými zároveň zbiera peniaze alebo drží metlu pri upratovaní (sendviče nemám rád, ale je to bežná strava pre ľudí, ktorý nemajú závodnú jedáleň, takže som sa kolegom musel prispôsobiť). Ulice sú miestami neuveriteľne ušpinené od psích výkalov („že či náhodou nechceme, aby sa k nám Flámsko pri rozpade Belgicka pripojilo?" hovoril mi raz jeden Holanďan, „v žiadnom prípade, my ich nemáme radi, pre nás je Belgicko špinavá krajina, tak ich voláme").

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niežeby to bolo len o špine. Až na tie výkaly a tie ruky to nie je až také dramatické. Ale Belgičania majú zvláštny zvyk neinvestovať do údržby verejných budov. Centrum mesta vyzerá hnusne, jednoducho preto, že mnohé budovy nemajú náter, ktorý už veľmi potrebujú. Okrem toho je centrum krásnou ukážkou toho, kam to dotiahnete, ak sa nestaráte o určité architektonické plánovanie. Niekoľko pekných námestí, kam sa vodia turisti a medzitým kopa veľmi škaredých budov, sklenená vedľa tehlovej, vysoká hranatá vedľa nízkej okrúhlej, opera vedľa obchodov s hamburgermi a mobilmi, zatienená obrovským škaredým administratívno-obchodným centrom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj zvyky Belgičanov sú občas bizarné. Prvá vec, čo ako cudzinec zistíte je, že obyčajne nikto nemá na presnú otázku presnú odpoveď. Treba si cvaknúť jednorazový lístok na 90 minút iba raz, alebo pri každom nástupe do električky? No, asi, asi lepšie cvaknúť vždy... Mám právo si zažiadať o „expatriate status" alebo nie? No, možno áno, veď sa uvidí. Prečo všetci zastavujú električku znamením rukou na každej zastávke, keď iba niektoré zastávky sú „na znamenie"? No, asi je lepšie zastaviť ich rukou...

Majiteľka garsónky, čo som si prenajímal, mi povedala, že jej musím dva mesiace pred odchodom doporučene poslať list, v ktorom jej oznámim koniec nájmu. A nemôžem vám to dať osobne a vy sa mi na kópiu podpíšete, veď sme v jednom dome? pýtam sa. Nie, takto sa to robí. Ak som vracal nášmu účtovníkovi nejakú podlžnosť, zálohu čo som neminul, musel som sa ja jemu podpísať, že mu dávam peniaze. Logické sa mi zdalo, že on poriadok v kase buď má alebo nemá, potvrdenie potrebujem ja. Nuž, ale kde na nich s logikou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom sú tu ešte dve veci. Po prvé, Brusel má pre mňa tú nevýhodu, že priťahuje ľudí, ktorým sa páči Brusel. Presnejšie, ľudí bez zmyslu pre naozaj dobrú zábavu, naozaj pekné veci, naozaj zaujímavú prácu. Takí tí ľudkovia, čo sú strašne spokojní s byrokratickým džobom, fádnymi konverzáciami, a ktorí mi majú odvahu tvrdiť, ako bohovsky sa predošlý večer zabávali s ľuďmi z Európskeho parlamentu a že neviem oceniť krásu, keď sa mi bohvieako nepáčia Brúgy, nudný turistický disneyland.

Niežeby som sa mohol veľmi sťažovať. V podstate som mal okolo seba väčšinou pomerne inteligentných, pomerne rozhľadených, pomerne priateľských ľudí. Aj priemerný úradník Komisie je nepomerne vzdelanejší a ľudskejší ako napríklad priemerný, typicky neurotický, zamestnanec slovenskej štátnej správy. Ale tá priemernosť mi nejako prekážala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po druhé, to hrozné počasie. Viem si ešte tak predstaviť mať obrovský plat a každý víkend sa TGV odviesť do nejakého pekného kúta Francúzska, ale inak, ak máte len trochu rád slnko,v Bruseli jednoducho nemôžete dlhodobo existovať.

Aby som to zhrnul, Brusel má svoje výhody, ja mu ich neberiem, ale mňa to tam momentálne nebaví. Takže dovidenia, Brusel.

Juraj Draxler

Juraj Draxler

Bloger 
  • Počet článkov:  253
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDôchodkové veciCestopisyPraktické radyImpresieEkonomické zamysleniaMoje alter egoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu