Ale Belgicko je aj krajina, ktorá vie byť pekne čudná. Celá diaľničná sieť je osvetlená zo stĺpov, na čo sú miestni patrične hrdí. Zato majú neuveriteľne špinavé a vôbec zanedbané železničné stanice, zvlášť tie v Bruseli (s výnimkou Gare du Midi). Bratislavská hlavná stanica je oproti bruselskej hlavnej luxusný palác.
Vôbec, s tou hygienou je to občas dosť zlé. Niežeby som bol vyslovene úzkostlivý, ale dosť mi vadilo pozerať sa, ako mi v predajni sendvičov pripravuje niekto sendvič holými rukami, ktorými zároveň zbiera peniaze alebo drží metlu pri upratovaní (sendviče nemám rád, ale je to bežná strava pre ľudí, ktorý nemajú závodnú jedáleň, takže som sa kolegom musel prispôsobiť). Ulice sú miestami neuveriteľne ušpinené od psích výkalov („že či náhodou nechceme, aby sa k nám Flámsko pri rozpade Belgicka pripojilo?" hovoril mi raz jeden Holanďan, „v žiadnom prípade, my ich nemáme radi, pre nás je Belgicko špinavá krajina, tak ich voláme").
Niežeby to bolo len o špine. Až na tie výkaly a tie ruky to nie je až také dramatické. Ale Belgičania majú zvláštny zvyk neinvestovať do údržby verejných budov. Centrum mesta vyzerá hnusne, jednoducho preto, že mnohé budovy nemajú náter, ktorý už veľmi potrebujú. Okrem toho je centrum krásnou ukážkou toho, kam to dotiahnete, ak sa nestaráte o určité architektonické plánovanie. Niekoľko pekných námestí, kam sa vodia turisti a medzitým kopa veľmi škaredých budov, sklenená vedľa tehlovej, vysoká hranatá vedľa nízkej okrúhlej, opera vedľa obchodov s hamburgermi a mobilmi, zatienená obrovským škaredým administratívno-obchodným centrom.
Aj zvyky Belgičanov sú občas bizarné. Prvá vec, čo ako cudzinec zistíte je, že obyčajne nikto nemá na presnú otázku presnú odpoveď. Treba si cvaknúť jednorazový lístok na 90 minút iba raz, alebo pri každom nástupe do električky? No, asi, asi lepšie cvaknúť vždy... Mám právo si zažiadať o „expatriate status" alebo nie? No, možno áno, veď sa uvidí. Prečo všetci zastavujú električku znamením rukou na každej zastávke, keď iba niektoré zastávky sú „na znamenie"? No, asi je lepšie zastaviť ich rukou...
Majiteľka garsónky, čo som si prenajímal, mi povedala, že jej musím dva mesiace pred odchodom doporučene poslať list, v ktorom jej oznámim koniec nájmu. A nemôžem vám to dať osobne a vy sa mi na kópiu podpíšete, veď sme v jednom dome? pýtam sa. Nie, takto sa to robí. Ak som vracal nášmu účtovníkovi nejakú podlžnosť, zálohu čo som neminul, musel som sa ja jemu podpísať, že mu dávam peniaze. Logické sa mi zdalo, že on poriadok v kase buď má alebo nemá, potvrdenie potrebujem ja. Nuž, ale kde na nich s logikou...
Potom sú tu ešte dve veci. Po prvé, Brusel má pre mňa tú nevýhodu, že priťahuje ľudí, ktorým sa páči Brusel. Presnejšie, ľudí bez zmyslu pre naozaj dobrú zábavu, naozaj pekné veci, naozaj zaujímavú prácu. Takí tí ľudkovia, čo sú strašne spokojní s byrokratickým džobom, fádnymi konverzáciami, a ktorí mi majú odvahu tvrdiť, ako bohovsky sa predošlý večer zabávali s ľuďmi z Európskeho parlamentu a že neviem oceniť krásu, keď sa mi bohvieako nepáčia Brúgy, nudný turistický disneyland.
Niežeby som sa mohol veľmi sťažovať. V podstate som mal okolo seba väčšinou pomerne inteligentných, pomerne rozhľadených, pomerne priateľských ľudí. Aj priemerný úradník Komisie je nepomerne vzdelanejší a ľudskejší ako napríklad priemerný, typicky neurotický, zamestnanec slovenskej štátnej správy. Ale tá priemernosť mi nejako prekážala.
Po druhé, to hrozné počasie. Viem si ešte tak predstaviť mať obrovský plat a každý víkend sa TGV odviesť do nejakého pekného kúta Francúzska, ale inak, ak máte len trochu rád slnko,v Bruseli jednoducho nemôžete dlhodobo existovať.
Aby som to zhrnul, Brusel má svoje výhody, ja mu ich neberiem, ale mňa to tam momentálne nebaví. Takže dovidenia, Brusel.