Think tanky

Autor: Juraj Draxler | 27.8.2007 o 18:38 | Karma článku: 9,29 | Prečítané:  3305x

  V angličtine sa toto spojenie väčšinou používa na označenie nejakého zoskupenia mimo akademickej sféry, ktoré má za cieľ produkovať intelektuálne riešenia vedeckými metódami. Kým iné voľné označenie, „výskumný inštitút", sa používa pre entity, ktoré robia hocijaký výskum, aj základný, pri think tankoch ide o výskum, kde projekt má priameho zadávateľa a cieľom je nejaký konkrétny výstup.

 

RAND

Matkou všetkých think tankov je americká Rand Corporation - s ňou sa slovo think tank začalo bežne spájať asi najskôr, hoci rôzne nezávislé inštitúty existovali už predtým. Vznikla tesne po druhej svetovej vojne, aby dodávala technické riešenia americkej armáde. RAND sa postupne rozrástol, dnes sa zaoberá obrovskou škálou výskumu. Mnohí by našli v histórii RAND-u aj menej úctyhodné kapitoly, napríklad niektoré hodnotenia počas vojny vo Vietname, ktoré sa ukázali ako chybné (dodnes je zďaleka najväčším zadávateľom výskumu tohto inštitútu americké ministerstvo obrany), ale inak je RAND asi najuznávanejšia inštitúcia tohto druhu na svete. Stať sa jej zamestnancom je vecou obrovskej prestíže.

RAND sa dodnes zaoberá aj prírodovedným výskumom. Väčšinu sa však označenie think-tank zaužívalo pre inštitúty, ktoré sa zaoberajú spoločenskovednými riešeniami a cieľom je priamo ponuka určitého politického riešenia.* Obrovskú reputáciu má napríkad washingtonská The Brookings Institution (staršia ako RAND).

Nástup ideologického boja

Postupne však začali vznikať think tanky ako nástroje ideologického boja. Združovali skupiny ľudí, ktoré si dávali za cieľ robiť výskum podporujúci určité širšie spoločenské smerovanie. Známy americký teoretik vojenskej stratégie pre nukleárne nasadenie Hermann Kahn napríklad v roku 1961 založil Hudson Institute. Ten sa veľmi rýchlo vyprofiloval ako centrum opozície voči zoskupeniam vedcov, ktoré produkovali určité katastrofické scenáre, napr. Rímsky klub.

Hudson Institute bol naozaj po dlhú dobu v podstate vedeckým zoskupením. Postupne sa čoraz viac profiloval čisto ideologicky. 

Medzitým však v USA vznikla (alebo sa vyprofilovala z pôvodne neidologických inštitútov) kopa zoskupení , ktorých cieľom je čisto ideologická vojna zakrytá len veľmi jemným pláštikom vedeckosti. Hoover Institution, Cato Institute, Heritage Foundation, Adam Smith Institute (ten je síce britský, ale s veľmi silnými americkými konexiami) - to sú najznámejšie z inštitúcií, ktoré si kladú za cieľ podporovať „slobodný trh". Majú obrovské príjmy od bohatých jednotlivcov a veľkých korporácií a budujú infraštrukúru po celom svete. Jednak priamo financujú rôzne podobné projekty lokálnych inštitútov, jednak sú mimoriadne informačne činné.

Slovensko

Na Slovensku sa takáto ideologická thinkankovitosť rýchlo ujala a je dosť možné, že na Slovensku si väčšina ľudí, ktorým slovo think tank niečo hovorí, pod ním predstavuje viac ideologický zákop ako vedeckú inštitúciu. Veľmi aktívna je Nadácia F.A. Hayeka, nedávno vytvorený INESS, potom trochu širšie zamerané a v niektorých aspektoch činnosti neidologické IVO, naopak oveľa užšie zameraný a zideologizovaný Health Policy Institute. Dobre sa darí aj inštitútu INEKO, ktoré sa do ideologických vojen zapája menej, či podobne neutrálnejšie orientovanému SGI - Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, oba majú trochu bližšie k technokratickému poňatiu think tanku.   

Snaha vytvoriť nejaký ekvivalent skupinami, ktoré si hovoria ľavicové, zlyhala. Smer vytvoril inštitút ASA (Analýzy, stratégie, alternatívy), ktorý dostal do vienka pekné priestory po bývalej SDĽ. Jeho pôsobenie je ale ešte úbohejšie ako názov. V podstate ide o sedenia, na ktoré sú sem-tam omylom pozvané zaujímavé osobnosti, ale ide o paralelu oveľa dlhšie fungujúceho Klubu Nového slova - stretnutie notoricky šomrajúcich ľudí, ktorí sa chcú napapať chlebíčkov.

Thinktankovanie sa stalo populárnou aktivitou po celej Európe. Zoberme si len inštitúty, zamerané na tvorbu riešení pre EU ako celok. V tom sme najsilnejší my. Ale nedávno sa nám vytvorila konkurencia v podobe zatiaľa čisto ekonomicky zameraného inštitútu Brugel. Už dlhšie tu existovalo European Policy Center. Svoje think-tankové aktivity majú aj veľké lobistické skupiny, napríklad európska odborárska zastrešovacia organizácia ETUI má ETUI-REHS. V Londýne existuje Center for European Reform.

Na čo sú nám dobré?

Aké sú pozitíva a negatíva think tankov? Think tanky majú slabšie peer review procesy ako akademická sféra (a čím ideologickejšie, tým slabšie, prípadne žiadne). To má svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane vyššie nebezpečie produkovania chybných dát, odvodení.

Na druhej strane akademická sféra sa často dostáva do koľají byrokratizovaného výskumu, kde je dôležitejšie objavovať niečo zdanlivo nové, aj keď to vôbec nie je nové, a pohybovať sa v škatuľkách. Think tanky umožňujú rozmyšľať o široko koncipovaných otázkach. Nemusíte sa moriť s vyprodukovaním nejakého akože technicky originálneho ekonomického modelu alebo originálnych výsledkov, dôležitejšie je postaviť správne argumenty a zamerať sa na praktickú aplikáciu.

V boji o rôzne politické riešenia sa zneužíva zdanie akademickosti práve zakladaním rôznych inštitútov, ktorých cieľom nie je vôbec hľadať odpovede na otázky. Oni ich majú hotové a sústreďujú sa na ich propagovanie. Maximálne spravia nejaké prepočty pre dopredu vybraté riešenie. V USA prudký rozmach takýchto aktivít v 90-tych rokoch tvrdo kritizoval napríklad Paul Krugman. Rôzne inštitúcie, ktoré produkujú dokumenty používajúce vedecký jazyk, tak v skutočnosti nie sú žiadnymi think tankami ale jednoducho propagandistickými inštitútmi.

Z hľadiska malej postkomunistickej krajiny ako Slovensko však podľa mňa nie je problém samotná existencia takýchto inštitútov. Obyčajne pomáhajú nastoľovať zaujímavé otázky. Sú partnermi na diskusiu. Problém je skôr v tom, že neexistuje intelektuálna elita, ktorá by argumenty ďalej spracúvala. Z prostredia „think tankov" a iných silne organizovaných záujmových skupín prídu „argumenty", ktoré potom donekonečna ďalej rapocú novinári. Niektorí čitatelia ich automaticky ďalej žerú, iní sú automaticky podráždení. To je obyčajne takzvaná spoločenská diskusia.

Och, mať tak nejaký slovenský mini-RAND... a lepších novinárov.

 

 

* Angličtina má veľmi užitočné slovíčko „policy", ktoré v slovenčine nemá ekvivalent. Preto sa často prekladá ako „politika" a „politický", hoci v angličtine je politika „politics" a rozumie sa tu rozhodovanie o tom, kto bude rozhodovať. „Policy" je označenie širšieho plánu, ako postupovať, bez podtextu boja o miesta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vaším programom je vojna (píše Michal Havran)

Odkaz lekárničke zo Slovenskej Ľupče.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.


Už ste čítali?