reklama

Ak by som žil 500 rokov...

...čomu by som sa asi tak venoval?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Dlhý prológ


Začnem okľukou. Tento mesiac som v Prahe organizoval menšiu ekonomickúkonferenciu. Dosť technického rázu, hlavný program tvorili príspevkyopisujúce komplikované modelovacie techniky použiteľné pre simulácie penzijnýchreforiem či správania sa trhu práce. Chcel som ju trošku oživiť niečímkontroverzným a zároveň upozorniť na mimoriadne dôležitý problém penzijnejekonómie a tým je rastúca neistota ohľadne predpokladanej dĺžky života.Jednoducho, biomedicína a príbuzné odbory robia také pokroky, že sa čorazviac expertov obáva, že nám čoskoro budú doteraz používané postupy na odhadstrednej dĺžky života nanič.

Aby som zabil dvemuchy jednou ranou, upozornil na tento problém a zároveň vyvolal živúdiskusiu, pozval som ako záverečného rečníka pána menom Aubrey de Grey, veľmi konroverzného vedcaz Cambridge.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Aubrey vyvolalpred tromi rokmi v akademických kruhoch škandál svojimi tvrdeniami, žečlovek je schopný žiť stovky, ak nie tisíce, rokov a že sa námpravdepodobne podarí v priebehu nasledujúcich dvoch-troch dekád vyvinúťtechnológie, ktoré toto umožnia. Aubrey je pôvodne počítačový vedec, ktorý sazačal biológii venovať pomerne amatérsky v polovici 90-rokov, ale potom sinielenže dosť rýchlo urobil doktorát, ale podaril sa mu celý rad niezanedbateľných objavov. Takže ho s jeho tvrdeniami nebolo možné brať úplnena ľahkú váhu. Najhorúcejšiadebata prebehla na stránkach časopisu Technological Review, vydávaného MIT.Poprední vedci Aubreyho posielali do pekla, iní sa zase postavili na jeho stranu,minimálne v tom, že Aubreyho a jeho projekt zvaný SENS nemožno úplne zatratiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže to vyzeralona pekný tresk dvoch svetov. Na jednej strane skupinka ekonómov s pomernekonzervatívnym prístupov k spoločnosti, ľudia žijúci zväčša zo štátnychgrantov a trpezlivo sa prehrýzajúci cez nekonečné drobné technickédetaily a opatrné formulácie. Na druhej strane človek s odvážnymitvrdeniami, častým účinkovaním v médiách a slušným úspechom prizískavaní financovania od bohatýchjednotlivcov.

Môj ťah sa ukázal ako dobrý. Hosť síce nikoho z nás nepresvedčil, že drží kľučk nesmrteľnosti, ani o tom, že by sme si ľudí žijúcich stovky rokovvôbec mali želať, ale debata to bola pekná. Aubrey je dobrým diskutéroma celkovo príjemným človekom, takže sme mu jeho podľa mňa marketingovézveličenia odpustili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O celejproblematike sa debatovalo pri večeri (a aj neskôr pri pive v tradičnejkrčme na Malej strane). Pri mne sedel jeden z pravdepodobne najtalentovanejšíchmladých ekonómov pôsobiacich v Británii. Jeden z tých, čo Oxfordvyštudovali nie vďaka bohatým rodičom, ale preto, že majú naozaj dačov hlave. Zúrivo útočil na takmer všetky tvrdenia Aubreyho (od technickýchvecí až po etické dôsledky), človeka z Cambridge, ktorý sedel oproti. Bolato nádherná debata v klasickom štýle, tvrdá ale s humoroma nadhľadom na oboch stranách. Navyše vo vynikajúcej pražskej reštaurácii.Luxusný večer. Okamih, pre aké človek žije.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale keby predsa len...

No, dĺžka života v rádovo stovkách rokovby poriadne prevrátila náš zmysel pre čas a naše motivácie. Veď praktickyvšetko, čo robíme, nejako ovplyvňuje (niekedy priamo, inokedy možno cez celýrad motivačných štruktúr) vedomie, že žijeme v tieni smrti. Nesmrteľnosťsa snažíme dosiahnúť prekonaním fyzického bytia, vytvorením diela, ktoré násprežije, uložením niečoho z nás v deťoch a podobne.

Tiež mám trochuproblém, tak trochu teologického rázu, s hlavnou líniou etickej argumentácienášho hosťa, že žiť storočia by bolo úžasné, pretože potom sa človek bude môcťvenovať dlhšie svojim hobby a nachádzať nové. Chceli ste sa venovať horolezectvu, ale nakoniec vám to kariéraprekazila? No vidíte, ja vám dám dlhý život, vďaka ktorému budete môcť loziť poskalách, robiť bungee jumping, surfovať, vyjsť na Mount Everest...

Ale zase - prečosa pri tejto príležitosti nezamyslieť nad tým, čo by takého človek chcel robiť,ak by sa mu dostávalo viac času? Hm, čo by som robil ja, ak by mi niekto dalviac času navyše a povedal „A NÁJDI SI NEJAKÉ HOBBY, ČLOVEČE"?

Mám pred sebou kopu rokov života, čím si budem krátiťčas?

Moje priority:

  • Knihy. To je jasné, ak by mi niekto mimoriadneštedro pridal roky života, poštudoval by som si. Aspoň také desaťročie by sompotreboval na podrobné preštudovanie autorov, ktorí v 20. storočí poKeynesovi plne rozvinuli makroekonómiu, niekedy ďaleko za hranice klasickýchmodelov: hlavne MichalKalecki, ale tiež napríklad Nicholas Kaldor. Alebovytvorili úplne nové pohľady na ekonomické otázky, ako Michel Aglietta(brilantný ekonóm aj v klasickom podaní - obávaný matematik - ale zároveň vytvorilkritické postupy stierajúce hranice medzi ekonómiou, sociológiou a antropológiou).Konečne by som mal čas na to, aby som sa zaoberal viac marxistickou ekonómiou a veľkýmiotázkami, ako napríklad kontroverziouohľadne labour theory of value. Či známou, viac klasicky orientovanou, cambridgeskou kontroverzioukapitálu. Prečítal by som si velikánov, ktorí sa v týchto otázkachangažovali: John Roemer,Piero Sraffa, Paul Sweezy a podobne. Zaujímaliby ma práce dvoch súčasných veľkých propagátorov aj kritikov Marxa: Jona Elstera a DavidaHarveyho. Určite by ma zaujímali podrobné štúdie ohľadne meniaceho saživotného štýlu a spoločenských štruktúr, napríklad od Richarda Sennetta. Rádby som si prečítal viac vecí od klasikov ako Daniel Bell, alebo možno ajPeter Drucker. Ah, užlen na vymenovanie zaujímavých autorov by som asi potreboval nejaké tie rokynaviac...

  • Cudziejazyky. No, pred piatimirokmi som optimisticky predpokladal, že do tridsiatky sa stihnem naučiť hovoriťplynulou francúzštinou a ruštinou a potom sa pohnem napríklad k portugalštine.Nestalo sa, moja francúzština je dosť zlá a ruština... škoda reči. Alekeby som teda mal času naviac, tak by som si ešte pridal čínštinu. A možnoby som si ako naozaj časovo náročné a excentrické hobby vybral štúdiumpomaly vymierajúcich jazykov. Roky ma fascinuje národnostná mozaika Balkánu,najmä Grécka a Bulharska. Čo takto nejaký ten rok študovať kultúru Vlachov? Stačilo by tých nagréckom území. Alebo ich náprotivku, kmeňa Sarakatsani (ospravedlňujemsa expertom, uvádzam v anglickej transkripcii)? A ešte sa ako bonusnaučiť starý albánsky dialekt Arvanítika,doteraz používaný na niektorých gréckych ostrovoch? A potom prejsť na párrokov do Bulharska (ešte lepšie Moldavska) a študovať jazyk Gagauzov, Čerkasov alebo zvyškytakmer vymretých tatárskych dialektov?

  • Bojovéumenia. Oj, tými by som sa tiež mohol baviť aj desiatky rokov. Najprv thajskýbox, brazílskedžudžucu aklasický box. A voľnoštýlové zápasenie. Potom krátkyprechod na trochu menej známe veci, ako francúzsky savate či indonézsky pentžak silat. Občascapoeiru. Potom trochudoplnenie prácou so zbraňami: klasický šerm, boj snožom, japonské kendo a iaido, filipínska escrima, portugalské jogo do pau. A potomsyntéza: čínske wu-šu. Naprv tvrdé školy, postupne prechod na vnútorne zameranésmery. Ako doplnok ešte trochu aikida či klasického džudžucu. Viac by som aninepotreboval, tento prierez by ma plne uspokojoval. Zvládnutie na prijateľnejúrovni odhadujem na necelé polstoročie.

  • Zrodmodernity v literatúre. Autori ako Henry Fielding alebo Gustave Flaubertvytvorili moderný román. Týchto a ďalších velikánov 18. a 19.storočia by som s radosťou študoval trochu podrobnejšie.

  • No a rádby som si vo voľnom čase pozrel aj pár filmov. Západnú kinematografiu trochupoznám, ale rád by som si pozeral ruské filmy, alebo dokonca by ma veľmizaujímali aj filmy vytvorené filmovým priemyslom bývalého Ostbloku: zvlášť Rumunsko,myslím, malo občas zaujímavé snímky a nie veľa ale dačo sa dá pozerať aj zostarých bulharských filmov.

Hm, aspoň takýchsto rokov života naviac a určitá finančná nezávislosť, asi by som vedel,ako sa zabaviť.

Čím by ste si neuveriteľne dlhý život krátili vy?

(Foto: CEPS)

Juraj Draxler

Juraj Draxler

Bloger 
  • Počet článkov:  253
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDôchodkové veciCestopisyPraktické radyImpresieEkonomické zamysleniaMoje alter egoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu