Prečo mám rád kult Štefana Baniča

Autor: Juraj Draxler | 13.8.2013 o 11:01 | (upravené 13.8.2013 o 11:22) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  934x

Nedávno mala Pravda dvojstranový článok o Štefanovi Baničovi „vynálezcovi padáka". Leitmotívom bolo, že pri rekonštrukcii bratislavského letiska načas zmizol Baničov pamätník. Autor sa pozastavuje nad tým, že si takto národ neváži pamiatku toho, kto „ukázal svetu... že aj my čosi dokážeme." Legenda o vynálezcovi padáka je síce dementná, ale neznamená, že nie užitočná.

Banič nič nevynašiel. Nielen to, celá legenda je proste šibnutá. Iste, všade po svete sa nájdu príbehy, ktoré prifukujú zásluhy miestnych rodákov. Pred pár mesiacmi Rumuni zúrili, že ich Briti v rámci protiimigračných nálad vykresľujú ako lacnú pracovnú silu a zlodejov. A tak spustili na Facebooku kampaň. Boli v nej rôzne prehnané tvrdenia. Ale to pravdivé jadro tam bolo. Aj keď Nicolae Paulescu nebol jediný, kto sa podieľal na ceste k moderným inzulínovým injekciám, jeho pokusy s pankreatickými roztokmi naozaj boli dôležitým medicínskym míľnikom. A aj keď zrejme nemožno súhlasiť s formuláciou, že Henri Coanda „vynašiel prúdový motor", určite to bol jeden z najdôležitejších leteckých inžinierov svojej doby. Atakďalej. To Banič so svojím sukienkovým pružinovým padákom, v praxi nepoužiteľným, patrí do histórie vynálezov asi tak, ako Jára Cimrman.

Legenda o Baničovi sa zrodila v 70. rokoch, keď vznikol moderný slovenský patriotický kánon. Všetko pestré z histórie sa začalo potláčať, ostali krpce a salaš, Jánošík, Cyril a Metod a Svätopluk. To prebrali a ešte umocnili vlády oboch ponovembrových konzervatívnych premiérov. Ale predsa len chýbal aspoň niekto svetový. Tak sa vynašiel Banič. Ten sa, pravda, začal spomínať už za Slovenského štátu, ale bola to okrajová záležitosť. Brali to triezvejšie. Kult vznikol až v 70. rokoch. Že pretrváva aj dnes, v dobe internetu, keď si môže každý históriu padáka naštudovať za pár sekúnd, je mimoriadne bizarné.

Aspoň teda z určitého pohľadu. Na druhej strane má kult svoju hodnotu. Umožňuje rôzne roztrieštené dojmy veľmi rýchlo a efektívne spojiť do uceleného obrazu. Človek sa nemusí na Slovensku zdržiavať dlho, aby pochopil, že „niečo porobkať" a potom si ísť dať tresku a koláčiky, nie je len životný štýl. To je národná doktrína, prierezovo stmeľujúca spoločnosť, all the way up. Niekoho by to mohlo miasť. Neprekáža, nemať cez vedu a literatúru spojenie so širokým svetom? Stačí však obraz Baniča a jeho obdivovateľov a netreba nič vysvetľovať.

Vďaka kultu je všetko jasné.

A bude opäť aj prichádzajúcim návštevníkom, až ten pamätník znovu osadia pred letisko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?