Prečo Slováci emigrujú?

Autor: Juraj Draxler | 16.3.2013 o 12:39 | (upravené 16.3.2013 o 13:13) Karma článku: 12,54 | Prečítané:  2610x

Nedávno mi kamarát prezradil, že sa vzdáva slovenského občianstva a berie si občianstvo severskej krajiny, kde už pár rokov žije. Prečo vlastne Slováci emigrujú?

Prvá kategória odídencov je jasná. Slovensko ma jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ, plus jedny z najnižších platov. Desaťtisíce tak odišli do Čiech a ďalšie desaťtisíce do Británie a Írska aspoň za tou najjednoduchšou manuálnou prácou. Nosia veci v skladoch, podávajú žemle vo fastfoodoch, trhajú perie z kurčiat v hydinárňach, sedia na recepciách administratívnych budov či robia na stavbách.

Ďalšia kategória sú študenti. Určite sa na slovenských vysokých školách dá niečo naučiť. Ale akú-takú kvalitu majú hlavne prírodovedné a technické obory, navyše na hocijakej univerzite človek zápasí s bizarnou administratívou, rôznymi prejavmi neprofesionality a korupcie. A tak, opäť, tisíce idú do Čiech a pomerne vysoké číslo niekam ďalej do zahraničia. Zvlášť, ak je dnes získať potrebné informácie také jednoduché.

Z oboch týchto kategórií sa veľa ľudí vracia a bude vracať naspäť. Ale existujú kategórie takých, ktorí už sa naspäť dostávajú o dosť ťažšie.

To je prípad spomínaného kamaráta. Určite neodišiel z materiálnych dôvodov. Naopak, ako špičkový programátor s úspešnou globálne pôsobiacou firmou by si nechal z hrubého zisku viac na Slovensku. Ale on si rád zaplatí tie oveľa vyššie dane. Aj sa vyrovná s náročnejšími pravidlami pre prijímanie a prepúšťanie svojich zamestnancov. Tam, kde je, veci okolo neho v zásade fungujú. A navyše, ako hovorí, ľudia sa nejdú navzájom zožrať od závisti, takže ako bývalý patriot sa rozhodol, že... už ho patriotizmus prešiel.

Prekvapuje to? Sám som už dvanásť rokov emigrantom. A vždy keď prídem do Bratislavy, mám pocit, že tu musí byť ťažko žiť. Do autobusu musím nastúpiť do troch sekúnd, inak mi vodič zavrie dvere pred nosom. Cez priechod prechodcov musím prechádzať veľmi opatrne, inak by ma pokojne zrazilo každé tretie auto. V reštaurácii príde čašník a namiesto vecného prijatia objednávky sa nejako chlapsky naštylizuje a hrubým hlasom povie, „tak, čo to bude?". Objednávanie sa stáva neviditeľnou hrou, kto je väčší samec v miestnosti. No a takto vyčerpávajúca je proste každá aktivita. Ľudia sú unavení a vystresovaní nie preto, že by veľa pracovali, ale preto, že deň strávia neustálymi drobnými hrami, konfliktmi, vyrábaním stresov sebe a druhým.

Mimochodom, u mňa osobne určite nehrali úlohu dôvody typicky spomínané tými, ktorí „sa už ale naozaj odtaľto odsťahujú", hoci práve takí ostávajú:). Hlavne ma hystericky neotravovala politika. Korupcia, gorily, dane, rozkrádanie... hlúposti. S tým všetkým sa dá žiť, ak máte nádej na zlepšenie. A ak máte aj tak zaujímavý život. Ale tam, kde sa verejné diskusie nepohnú za pár kľúčových klišé, je nádej na naozajstné zlepšenie chabá. A vôbec, z krajiny, kde intelektuáli čítajú Schutza a Hríba som sa ja veľmi rád a pri prvej možnej príležitosti odsťahoval : ).

Samozrejme, nie je všetko čierne. Slovensko predsa len patrí medzi vyspelé krajiny sveta, takže dopravná infraštruktúra, bývanie, služby, to všetko ako-tak funguje. Navyše, veci sa pomaly menia. Napríklad to správanie ľudí, predavači sú milší, ako voľakedy, ani na námestiach sa už politickí oponenti neopľúvajú tak, ako kedysi.

A aj veľmi dlhodobí emigranti sa budú aspoň do určitej miery vracať. Niekoho po dlhých rokoch  predsa len chytí nostalgia za miestami, kde vyrastal. Niekto si nakoniec povie, že ten Západ je predsa len akýsi príliš veľký, človek sa v ňom utopí a je lepšie byť v menších pomeroch, kde je po príchode domov možno aj viditeľnejší, žiť so stabilitou jazyka, konvencií a v jasných geografických mantineloch. Iný nadobudne pocit, že je vlastne zmysluplné bojovať tam, kde môže niečo zmeniť, na rozdiel od žitia v zabehaných koľajách inde.

A na druhej strane, Slovensko má aj svoje nepopierateľné výhody. V niečom je to pomerne slobodný priestor. Dá sa voľne chodiť po horách, voľne rozprávať s ľuďmi bez prílišných ohľadov na spoločneskú a politickú korektnosť, v niečom je tu menej komerčný život. To je z pohľadu Európana zaujímavé. Kontinent potrebuje pestrosť.

Ale inak... Obávam sa, že kreatívni, vitálni ľudia budú ešte dlho malej krajine pod Tatrami dávať aspoň na nejaký čas zbohom. Podobne ako tí, ktorí doma jednoducho nemôžu nájsť ani najjednoduchšiu prácu. Ale, úprimne povedané, vždy, keď som na Slovensku, mám pocit, že toto vlastne nikomu naozaj hlboko neprekáža. A o emigrácii sa vlastne ani veľmi nehovorí, napriek tomu, že je dnes možno najväčšou v histórii krajiny a krátkodobý odlev obyvateľstva patrí k najväčším v EÚ.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?