reklama

Havel – zbožštenie malého Čecháčka

Hašek, Čapek či Vančura sa tento týždeň museli v hrobe obracať. Nanebevstúpenie Václava Havla bolo dosť nechutným divadlom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (165)

Priznávam, nikdy som nevidel či nečítal niektorú z tých troch Havlových hier, ktoré mu urobili meno (Zahradní slavnost, Audience a Žebrácká opera). Možno v nich boli zaujímavé momenty. Ale to sa nedá povedať o jeho úvahách či nebodaj verejných prejavoch. Či už boli disidentské alebo prezidentské, človek by v nich ťažko hľadal jedinú zaujímavú myšlienku.

Havel bol majster floskule. Ak sa chcel vyjadriť k vývoju v Českej republike, povedal niečo ako „každý program politickej strany sa začína ekonomickými vecami. Tí ľudia sa pohybujú v kontexte materiálnej základne a nadstavby, ako ich to učili na socialistických školách." Tá veta absolútne nič nehovorí - domáce politické strany proste koncipujú programy ako tie západné - ale vždy sa nájde masa ľudí s polsekundovým vedomím, ktorým sa to bude zdať hlboké. Podobne, ako tie klišé o potrebe duchovného rozmeru vo verejnom živote, o politickom živote, ktorý ovládli stranícke aparáty, atakďalej, blablablabla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pritom Havel tvorbu ponovembrových foriem českej politiky priamo zaštitoval. Z hľadiska reálnej politiky nezanechal prakticky nič okrem marketingových aktivít, niekedy dosť vyšinutých (slávna amnestia z roku 1990 alebo deklarácia, že Československo prestáva vyvážať zbrane). "Král Václav kraluje obklopen šmelináři", či ako mu to presne Kryl zaspieval pred svojou smrťou. Ale vedel správne oportunisticky reagovať na zmeny pomerov. Dlhé roky ani necekol proti rozkrádaniu republiky pod rúškom kupónovej privatizácie. Proti Klausovi sa postavil až vo chvíli, keď ten už definitívne stratil medzinárodnú povesť chytrého profesora. A Havlovla klika chcela palácovým prevratom prevziať moc (čo jej nevyšlo, ale Klausova priama kontrola nad chodom krajiny skončila čoskoro tiež).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A hlavne, vždy poctivo, strašne poctivo držal líniu najvernejšieho spojenca veľkej mocnosti spoza Atlantiku. Odobril „humanitárne bombardovanie" Juhoslávie a pred pár rokmi spolupodpísal značne nechutný pätolízačský list „stredoeurópskych osobností" Bielemu domu, ktorý pateticky vyzýval americkú vládu, aby tento priestor neprenechala Rusku.

Nie, proti Havlovi ako človeku nič nemám. Pochádzal z fajn rodiny, ktorá urobila pre Prahu a Čechy veľa. Určite bol pomerne významným členom pražskej bohémy. Možno by som chcel byť pri tom, ako s Landovským tiahli mestom za Havlovými „dámičkami", ako ich nazýval. Po revolúcii zase pomohol Českej republike budovať určitú medzinárodnú značku tým, že do Prahy napozýval všelijakých rockerov, dalajlámu a podobne. Prečo nie, malo to svoj význam a osobne to rešpektujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale robiť z neho poloboha? Jeho literárna sláva naozaj spočíva na pár hrách (a príšernom, ale naozaj príšernom filme). Havlovo disidentstvo je už solídnejšou devízou. Ale aj s jeho utláčaním režimom sa to trochu preháňa. Havel síce nemohol (tak ako tisíce ďalších) študovať umeleckú vysokú školu, ale už v polovici 50. rokov mohol vystúpiť s prejavom na zväze čs. spisovateľov. A divadlá mu uvádzali hry. Reálne disidentstvo začalo až za normalizácie. Odsedel si 4 roky... Ale, mimochodom, v tomto sa nemôže porovnávať so svojím predchodcom Gustávom Husákom. Ten sedel desaťročie v naozaj tvrdých podmienkach, po mučení, na samotke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z Havla propaganda studenej vojny spravila veľkého disidenta a filozofa. Doma mu v popularite pomáhalo to, že to bol typický Čecháček. Večne mudrujúci ujo s pivom v ruke. Medzinárodne sa mu podarilo zaradiť do prúdu mediálne vďačných „intelektuálov" à la Slavoj Žižek či tiež nedávno zosnulý Christopher Hitchens. Sila týchto značiek spočíva v tom, že ich úvahy sú trochu vyšperkovanejšie ako formulácie bežného človeka, ale nijako dramaticky sa im nevzďaľujú. Nie sú intelektuálne produktívne, pretože nie sú s bežnými rámcami myslenia v konflikte. Ale o to vďačnejšie sa tieto zosobnené reťazce klišé dajú používať v masmediálnom svete značiek.

Havlovu smrť nenasledovalo víťazstvo pravdy a lásky. Naopak, český internet sa v prvých hodinách po jeho skone naplnil rozhorčenými reakciami na Havlovo zbožšťovanie. Nasledovala cenzúra, spravodajské servery možnosť reakcií pod článkami stopli. Po zvyšok týždňa sa už odvšadial na obyvateľstvo valila len propaganda o úžasnom dramatikovi, intelektuálovi, ľudomilovi a neohrozenom bojovníkovi za slobodu.

Ja si dnes večer pri vianočnom stromčeku otvorím Haškovu zbierku „Velitelem města Bugulmy". A so smiechom tomu týždňovému cirkusu ukončenému pohrebným zletom politických celebrít ukážem veľký prostredník.

Juraj Draxler

Juraj Draxler

Bloger 
  • Počet článkov:  253
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDôchodkové veciCestopisyPraktické radyImpresieEkonomické zamysleniaMoje alter egoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu