Britská kinematografia: depresia aj glamour gangsterky z Londýna

Autor: Juraj Draxler | 12.6.2011 o 14:51 | (upravené 5.7.2011 o 19:13) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  2012x

Britskí tvorcovia neradi robia veľké, oslnivé akčné filmy. Ak už sa na niečo také dajú, musí to mať nejaký britský šmrnc, humor

 

Či už ide o anglo-americké filmy s Jamesom Bondom alebo akčné komédie Guya Ritchieho. Ak chce britský režisér robiť čisto akčné filmy, presťahuje sa do Hollywoodu, ako to urobili napríklad bratia TonyRidley Scott.

Už vôbec ťažko sa hľadajú policajné filmy, čo je typický americký či francúzsky žáner. Je to prirodzené, britský bobby nenosí zbraň, chýba teda prvok strieľačky. Výnimkou sú nízkorozpočtové seriály ako Profesionáli. Ešte menej je policajných komédií. Verejnosť políciu vníma inak, ako napríklad vo Francúzsku, potenciál na nejaký komediálny prvok sa tu hľadá ťažšie.

Podobne v britských filmoch nenájdeme napríklad toľko scén zo života farmárov ako vo francúzskych. Jednoducho preto, že v Británii je roľníkov menej a nehrajú v spoločenskom živote krajiny takú úlohu. A, samozrejme, asi netreba rozoberať, prečo je v britských filmoch menej slnečných scén...

Britská kinematografia sa tak vyprofilovala najmä cez svoj typický suchý, často drsný humor, alebo ako sociálne drámy.

Ďalšou, veľmi výraznou črtou je to, že na Ostrovoch vždy veľkú úlohu hrala televízia, viac ako v hociktorej inej filmovo významnej krajine. Ide v prvom rade o verejnoprávnu BBC, tá často sústreďuje najväčšie talenty, ktorým dá priestor na rozbeh.

 

Drámy

Klasikou sú najmä drsné, depresívne filmy ako Cathy Come Home, Wish You Were Here alebo Wonderland. Najlepším predstaviteľom je ale asi film This is England, ktorý natočil Shane Meadows. V posledných rokoch tento žáner medzinárodne preslávili trochu odľahčenejšie kúsky ako The Full Monty, Billy Eliott, Kinky Boots, Millions.

Trochu iným spôsobom, viac v glamour štýle, sú sociálne problémy podávané v klasikách 90. rokov  Shallow Grave či Trainspotting. Mimochodom, keď už spomínam toľko filmov Dannyho Boylea, oplatí sa rovno uviesť aj ďalšiu drámu, aj keď z iného súdka. Jeho horror 28 Days Later pôsobí aj po niekoľkých rokoch ako čisté zjavenie.

Nie celkom sociálnou drámou v zmysle vykresľovania triednych vzťahov, ale zato veľmi zaujímavým odrazom bublajúceho Londýna 60. rokov je klasika svetovej kinematografie Blow-up/Zväčšenina. Iste, Antonioni je Talian, ale inak je film náramne britský.

Späť k sociálnym drámam. Jedným z najbizarnejších filmov celej svetovej kinematografie je bezpochyby film Wilbur Wants to Kill Himself. Natočila ho dánska režisérka Lone Scherfig, ale odohráva sa v Glasgowe.

Na druhej strane mnohé sociálne drámy sú podávané s bohatými prímesami suchého humoru. Stačí spomenúť fenomenálny seriál (a dva celovečerné filmy) Cracker. Mimochodom, v češtine to malo skvelý dabing (Bedna), ale veľkou pridanou hodnotou seriálu je práve mančesterský dialekt, v ktorom niektoré postavy rozprávajú.

 

Komédie

Tu platí viac ako v iných britských žánroch, že prím hrá televízna (a rozhlasová) tvorba. Začiatky komediálnych jednotlivcov a skupín ako Peter Sellers, Monty Pythonovci, Peter CookDudley Moore, Rowan Atkinson, Fry&Laurie sú späté najmä s BBC. Podobné je to aj pri dnešných superstars ako Russell Brand, Eddie Izzard či Ricky Gervais. Poslední dvaja menovaní vďačia korporácií najmä za pomoc vo svojich začiatkoch, Russell Brand patrí medzi najkráľovskejšie platené celebrity BBC. Navyše, BBC v roku 1955 prebrala aj filmové štúdiá Ealing, kde vznikala klasická povojnová komediálna tvorba.

Kedysi britská televízia produkovala žánrovo pomerne bohaté seriály. Napríklad sci-fi, vrátane ultra nízkorozpočtovej klasiky Dr. Who alebo naivne bombastického, milého seriálu Space: 1999. Potom sa ale tvorba rozdelila na dva dominantné smery. Na jednej strane nekonečné seriály o „ľudských problémoch", teda mydlové opery. A na druhej silné komediálne série.

Okrem výstupov Monty Pythonovcov a Fawlty Towers, individuálneho projektu Johna Cleesa z Pythonovcov, považujem za kultové ešte minimálne tieto tri: Yes, Minister, Red Dwarf a The League of Gentlemen.

K filmovým komédiám. Okrem, znova, klasík od Pythonovcov ako celku - najmä Life of Brian a Monty Python and the Holy Grail - zbožňujem 3 filmy od Johna Cleesea: Clockwise, A Fish Called WandaFierce Creatures.

Výborné sú komediálne gangsterky od Guya Ritchieho: okrem známejšieho Snatch aj Lock, Stock and Two Smoking Barrels. Vynikajúca je veľmi neortodoxná britsko-americká gangsterka 51st State.

No a jednou z mojich úplne top komédií je Keeping Mum. Tá už nemôže byť britskejšia. Má ten spomínaný sociálny aspekt (vzťahy medzi ľudmi v malej dedinke) aj veľmi, veľmi čierny humor.

 

Gangsterky

Ešte jednu vec musím spomenúť, a to sú (nekomediálne) gangsterky. Producent Richieho komédií si sadol za kameru a natočil výborný, skvelý, jedinečný film Layer Cake. V podobnom glamour duchu sú točené aj nádherne drsné filmy Gangster No. 1, Croupier alebo autentickejší The Business.

Ten posledné menovaný mi vzdialene pripomína staršiu klasiku Sexy Beast. A keď už spomínam všetky tieto veľmi netradične poňaté filmy, rovno uvediem aj The Limey. Síce ho natočil americký režisér a dej prebieha hlavne v USA, ale ako už názov hovorí, hlavná postava je Brit a okolo jeho veľmi dlhých monológov sa celý film točí.

 

Mňam, dal by som si teraz fish'n'chips, potom šálku dobrého čaju s mliekom a pozrel si hociktorý z týchto kúskov...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?