Skončili prezidentské voľby. Kampaň to bola nudná. Ale povedzme si úprimne, je lepšia nudná kampaň ako prehnaná agresivita, s akou si to rozdávajú napríklad v amerických prezidentských voľbách? Tam je úplne bežné, že rôzne „neoficiálne" skupiny zaplatia reklamu, ktorá protikandidáta očierňuje pre Európana neuveriteľným spôsobom. Čo takto naznačiť, že má nemanželské dieťa, ešte k tomu nebelošské, ako sa to stalo v primárkach v roku 2000 Johnovi McCainovi? Alebo si stačí spomenúť na kampaň v roku 2004 spochybňujúcu vojnové zásluhy Johna Kerryho. To sú pritom iba príklady, ktoré mali naozaj veľké mediálne pokrytie.
Nehovoriac o tom, ako mimoriadne hlúpa taká typická americká prezidentská kampaň je. „Televízny spot musíte urobiť tak, aby mu bol na prvýkrát schopný porozumieť priemerný americký volič. Alebo kokršpaniel," povedal raz americký fejtónista Dave Barry.
Aj širšia slovenská politická kultúra však nad Západom v mnohom vedie. Zoberme si pokrytecké zaťahovanie rodiny do kampane, ktoré je napríklad v spomínaných USA normou. Obama cukríkovito vyzdvihujúci svoju manželku, lásku jeho života, a svoje úžasné dcéry, tiež lásky jeho života...? Slováci by sa na niečo podobné pozerali dosť rozpačito. Chvalabohu.
V takej Británii si na nevere politika vedia médiá náramne zgustnúť. V USA býva hystéria ešte väčšia, viď štvanica na Clintona. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách kontinentálnej Európy, sa zo súkromného života politika robí oveľa menšie divadlo.
Slovenskí politici tiež, čo mi je zvlášť sympatické, oveľa menej narábajú s manželkami ako s príveskami politickej kariéry. Na Slovensku sú manželky ústavných činiteľov na očiach oveľa menej, ako v mnohých iných krajinách. Prevládajúca politická kultúra im neberie právo na vlastný život.
Veľa postupne zmenia médiá. Napríklad pokrytecké moralizátorstvo patrí medzi hlavné marketingové črty bulváru.
Ale zatiaľ má Slovensko v niektorých črtách politickú kultúru oveľa progresívnejšiu ako niektoré „staré demokracie".